Rada:
čítajte pomaly a s porozumením.
Vo všeobecnosti zastávam filozofiu „robím si a myslím
si, čo chcem“. Nie som typický anarchista, vystihuje ma skôr
voľnomyšlienkárstvo.
Typickým prejavom je moja každodenná skratka na rohu
chodníka pri dome. Ušetrím sekundu tým, že zaoblím svoju cestu cez trávnik.
Vďaka tomu sa mi darí aj v živote. Mám zaujímavú prácu,
milujúcu priateľku a s kamarátmi sa vždy zabavíme.
Tento stav očividne nemohol pretrvávať navždy. Tak ako aj
každý živý kvet raz zvädne, môj život začal vysychať a hniť. Uvedomovaním
si seba samého som pochopil, že som sa vzdialil od dokonalosti.
Snažil som sa využiť všetku svoju múdrosť – životom
nazbieranú, no márne. Bola chyba v systéme samotnom, či len sa jedna časť
zo mňa vymkla spod kontroly?
Po jednom márnom večeri s kamarátmi som prišiel domov
ku svojej ešte stále urazenej priateľke. Smutný výraz jej naznačil, že moja loď
sa stále potápa. Už tri týždne. Jedna vec je ale stále na hladine. Ako ľadovce,
ktoré ma potopili, sú moji najbližší stále pri mne. Plávajú a sledujú moje
panické pokusy o záchranu samého seba.
Prišla ku mne a objala ma. Nemyslím na nič. Aj po tom
všetkom pri mne stojí. Po chvíľke pozerania do zeme už fakt potrebujem ísť na
záchod po vypitých pivách. Mlčky odídem. No v tom mi to začne dochádzať.
Až tmavá chodba v našom byte mi začala šepkať odpovede.
To ja som narazil do svojich blízkych. Dôvod, prečo sa môj život uberal do
hlbín zabudnutia bol v mojej nedokonalosti. Miesto toho, aby som ostal
ľadovcom ako všetci ostatní, chcel som byť lepší, dokonalejší a meniť smer
svojej cesty tak, ako uznám za vhodné.
Zmeniť podstatu seba samotného a nenechať sa unášať
morskými prúdmi osudu. Vrátil som sa a povedal som jej: Odpusti mi to, už
to chápem. Len chabo sa usmiala. Toto som totiž už pár krát za posledné dni
povedal. Zasvietil som a pozrel som jej do očí. Jej pohľad sa zmenil.
Videla mňa a ja som videl ju.
Od toho okamihu už chodím na rohu chodníka pri dome tak, ako
sa má. Naučil som sa prekonať svoju pýchu a uvedomovať si svoju nedokonalosť.
Nešlo o autobiografiu, nápad som dostal pri tomto mieste na obrázku (chodím tadiaľto na autobus).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára