V tomto špeciálnom článku popisujem moje myšlienky
a názory. Trvalo mi dlho sa sem dostať, no som rád, že som tu. Nie je to
síce žiadne veľdielo, ale myslím si, že niekomu možno zachutí. Ako ste
pochopili z nadpisu, bude to o najrozšírenejšom náboženstve v Európe
a časti „vyspelého“ sveta. Celoživotné presvedčenie je dôležitý prvok našich
životov. Sú o tom napísané celé knihy a preto budem stručnejší.
Podstatou je, že aj absolútna samozrejmosť nemusí byť pravdou. Považovanie
faktov za pravdivé len vďaka všeobecnému presvedčeniu dnes nazývame slovom
DOGMA. Ak vás to teda zaujíma, poskytnem vám alternatívu tejto rozšírenej dogme.
Článok bude orientovaný na viac častí, no začiatok bude
najdôležitejší, pretože tu dostanete dáta, s ktorými pracujem. Všetko vďaka
zdieľaniu informácií. Namiesto bádania po zaprášených archívoch
alebo konfrontovaním historikov a kňazov je vďaka internetu omnoho
lepšia možnosť. To, že sa (takmer) celý svet spojil do jednej siete umožnilo šikovným
ľuďom využiť svoj talent na globálnej úrovni. Momentálne hovorím
o človekovi, ktorý si dal tú námahu a spojil svoj výskum a svoju
vlastnú hudbu do jedného kvalitného dokumentárneho filmu. To, že je pravdivý,
som si samozrejme overoval. Bol som dosť prekvapený, asi rovnako ako ďalších viac
ako 50 miliónov ľudí, čo ho videlo.
Jeden veľký príbeh
Hovorím o filme Zeitgeist. Ten dáva dobrý štart pre každého, kto má záujem o alternatívne pohľady na svet. Nie je v ňom absolútna pravda, má aj chyby. Pôjde mi ale čisto iba o spracovanie faktov. Video by malo začať o 2:20, je po anglicky s českými titulkami a odporúčam ho pozerať až do 28:00. Pozrite si teda koľko chcete, snáď vás tento príbeh zaujme. (Nebudem ho sem vkladať lebo to potom blbne kliknite na odkaz)
http://youtu.be/wsON4yzb334?t=2m20s
Obhajoba
Na wikipédií(http://en.wikipedia.org/wiki/Jesus_Christ_in_comparative_mythology)
je to dosť kvalitne spracované tiež, no je tam tona textu odkazov a žiadne
obrázky. Tým chcem povedať, že to, čo ste (snáď) videli bolo fakt tak. Ďalej
budem teda iba rozvíjať svoje myšlienky a dôvody, prečo nie som kresťan,
ani katolík, ani podobne...
moje vlastné
pochybnosti
Možno aj vás pár krát napadlo pochybovať. No keď už to vidíte u všetkých ako zaužívanú samozrejmosť, pochybujete skôr sami o sebe. Chodíte na omše, myslíte tak, ako vám stále opakujú. Opakovaná lož sa stane pravdou a vôbec vám to po čase nepríde divné. “Veď všetci tomu veria, tak je to asi pravda”, nie? Aj ja som bol kresťan, ale nakoniec u mňa prevládlo: “Všetci verili, že Zem je plochá, ale to neznamená, že to tak je”. Kvalitu života nám nezlepšuje náboženstvo, to ju skôr obmedzuje. V skutočnosti nás poháňa hlavne odhodlanie a tvorenie. Iba vďaka vede a technológiam čítate môj článok. Nemusíte ísť spať za „súmraku“. Nezobudí vás kohút, aby ste išli okopávať svoje pole a ledva sa tak nasýtili nejakou pšeničnou kašou…
NEJASNOSTI a prÍliŽ
mÁlo informÁciÍ do Života
Kresťanstvo mi nedokázalo odpovedať na moje otázky. Je to
príliš obmedzená možnosť myslenia -
hovoriím si: prečo by “boh” stvoril niečo, aby nás vyskúšal či sme dobrí (veď
nás aj tak stvoril, tak asi vie akí sme, nie?) a potom to zakončí buď u neho
doma alebo v špeciálnom mieste na doživotné zatratenie. Príde mi to skôr ako
nezmysel. Je to síce na každom z nás, no aj tak. Zmysel života by sme
podľa mňa mali hľadať v našom vlastnom živote a nie niekde v nejakej knihe
alebo nebodaj v kostole. Každý z nás je originálna jedinečná bytosť. Rozmanitosť
života na Zemi sa nedá obsiahnuť tak jednoducho, ako to interpretuje
kresťanstvo.
Sme predsa prirodzene zvedaví a tvoriví. Veď si spomeňte,
ako sa najlepšie momenty v živote konali spontánne. Aj niektoré najväčšie
objavy boli uskutočnené nezvyčajnými metódami alebo náhodne. Tam vonku nás čaká
celý svet, krásne miesto, ktoré treba spoznať vlastnými zážitkami a hlavne s
čistou mysľou. No ak žijeme nemenný život podľa určitého vzorca(ktorý nemusí
byť dokonalý) unikne nám zo života život.
Odpútanie pozornosti
od prírody
Tvorcovia
cirkví a vlastne celého náboženstva, ako ho poznáme dnes, skreslili pôvodnú
podstatu života. Pred kresťanstvom fungovalo uctievanie všetkého čo vidíme,
cítime, počujeme… Ľudia sa v minulosti viac cítili ako súčasť prírody, ako
spolubývajúci s ostatnými organizmami. Myslenie na prírodu ľuďom niečo do
života dáva/lo. Vedeli, že na prežitie museli žiť v súlade s ňou, nie ísť
proti nej. Veď ktorý živočích ide proti svojmu zdroju existencie? Proti svojej
planéte? Ak nie „boha“, tak čo teda môžem s istotou považovať za zdroj svojej
existencie? Ak si odmyslím všetko náboženstvo a spiritualitu ako takú, tak
viem, že iba Slnko a vhodné podmienky na našej planéte nám umožňujú život.
Súhru všetkých týchto javov dnes voláme energie a sily. Dali by sa teda
považovať za “boha”? Všetko vo vesmíre vďačí za svoju existenciu týmto prírodným
zákonom a preto by sme sa tam mali myšlienkami vrátit. Uvedomiť si, že všetci
sme súčasťou niečoho nepredstaviteľne veľkého, úžasného a dokonalého –
nekonečného vesmíru.
KAM UTIEKLA PRAVDA?
Už to nie
je len astrologická rozprávka. Je to niečo omnoho silnejšie. To, čo bol pekný
príbeh, nasiaklo S*tanom, pridalo sa utrpenie, platenie desiatkov
a terorizovanie Európy. Prečo sa to zrazu tak zvrtlo? Začalo to pri vzniku
celého konceptu. Boli pri ňom ľudia vedúcich pozíci: kardináli a Rímska
elita. Začali sa teda stretávať. Na týchto stretnutiach sa dohodli, ako bude
ich viera vyzerať. V podstate na každom stretnutí menili svoju „vieru“ ako im
to vyhovovalo. Ich úmysly boli nasiaknuté ich životmi. No a keďže hovoríme
o elite, čo vlastne chce mocný človek, keď už všetko má? …Ešte väčšiu moc.
LOŽ!
Nielen kresťanstvo, ale aj mnohé iné náboženstvá sú nástroje
na manipuláciu ľudí. Založili si vlastnú pravdu, ktorú ľuďom vnútili už ako
deťom. Treba sa vrátiť do toho detského tvorivého obdobia života a začať
uvažovať s čistým “sedliackym” rozumom. Čo je teda správne? Keď už je raz
základom klamstvo a podvod, ako sa dá na takýchto základoch stavať? Pokiaľ až
siaha tento podvod? Ľudia hovoria: treba cirkev/kresťanstvo reformovať. Ale
prečo by kompetentní niečo menili, keď im to takto vyhovuje? Už dávno mohli
niečo zmeniť, ale nejak im to vždy nevyjde. Nezabúdajme, koľko krvi a utrpenia
majú náboženstvá - a obvzlášť kresťanstvo - vo svojej histórii. S týmto treba
skončiť, ideálne hneď. Treba myslieť,
rásť. Veď vďaka tomu sa odlišujeme od zvierat. To je naša výhoda, nezahadzujme
ju.
PRISPOSOBENIE VIERY
Ľudia si sami vymýšľajú, ako má to
“ich” kresťanstvo vyzerať. Sme už raz takí, ako sa hovorí: sto ľudí sto chutí. Každý
z nás chce byť šťastný, spokojný a prípadne ospravedlniť svoje zlé správanie. Keď
sa v hlave spoja tieto nutkania a zaužívaný kresťanský svetonázor, vznikne
niečo ako “beta-verzia kresťanstva”. To zavedú do svojho života a vznikne nám
nekonečné množstvo novodobých kresťanstiev. Nie zo srandy existuje množstvo
rôznych náboženstiev a cirkví. Každý si to vysvetľuje po svojom.
Možno to beriem príliž vážne a mohli by sa kľudne robiť
“kozmetické úpravy”. Stačí sa pozrieť, kam to niektorí fanatici dotiahli v
iných cirkviach. Vždy, keď sa niečo kopíruje, tak sa to trochu ohne alebo
doškriabe. Presne, ako keď hráte tichú poštu, na konci môže vzniknúť niečo
úplne skomolené. Ako by to ale vyzeralo, keby sme nevedeli o kresťanstve a boli
vydaní na pospas svojmu osudu? Nepriviedla by nás sloboda mysle k lepšiemu
životu? Verím, že ľudia majú na viac. Hlavne preto, lebo v poslednom čase
stretávam stále otvorenejšie a farebnejšie mysle….
POKAZENÉ SVEDOMIE
Ak ste niekedy spravili niečo, čo
považujete za nesprávne, a cítili ste sa potom zle, blahoželám, máte svedomie. Čo
teda je to svedomie? Je to jednoduchý reflex na základe “spravím niečo čo
považujem za nesprávne -> cítim sa nepríjemne”. U ľudí platí, že sa neradi
cítia nepríjemne. Nechcú sa cítiť nepríjemne. No a ako vyrovnajú hladinu tohto
nepríjemného pocitu/stresu? Každý je na tom inak, niekto si ide zabehať, niekto
strieľa vo virtuálnom svete, niekto sa ide opiť alebo si dá cigaretku. Pri kresťanstve
si to ľudia až príliž zľahčili. Pri vyspovedaní si tento reflex úplne prekryjú.
Necítia už pocit viny. Všetko je vybavené? Máme teda svedomie, aby nás dotiahlo
do spovedelnice alebo na to, aby sme boli donútení odčiniť náš skutok? Odčiníme
ho modlením? To už musí posúdiť každý osobne. Verím totiž, že keď niekto
pochopí, čo spravil zle, nemusí ísť kôli tomu do kostola. Ak sú na to možnosti,
nie je snáď užitočnejšie chybu napraviť v praxi? Žitie podľa svedomia je ako
riadenie sa šiestym zmyslom. Sú to pokyny z nášho vnútra, od nášho zdroja
existencie. Skúsme ich počúvať a snažiť sa podľa nich žiť.
ŽIVOT AKO POPOVÁ HVIEZDA
Dnes väčšina “kresťanov” žije
dvojitý život: chodia do kostola a sú akože svätí ale keď vyjdú von, správajú
sa ako niečo opačné. Sami si ale nahovárajú, aký sú dobrí ľudia. Vždy si vyberú
ten život, ktorý sa im v tej chvíli hodí. Neriešia nejaké prikázania, ani
hocičo, čo je v “knihe”. Iba minimum by chcelo veriť pôvodnému modelu.
Samozrejme, keď už ide do tuhého, tak sú zarytí kresťania, sľubujú akí budú
dobrí, no “skutek utek”. Takýmto striedaním kabátov ľudia stratia svoju
identitu a nakoniec sa z ich dvojitého života stane tretí. Tento už ale nie je
ani kresťanstvo, ani ateizmus, ani niečo medzi. Každý z nás by sa mal rozhodnúť,
či je modrý, zelený alebo žltý. Určite viete, aká nepekná farba vznikne, keď
ich príliš miešate…
DOBRO-ZLO
Tento jednoduchý princíp duality je dnes veľkým
problémom v ľudskom myslení. Myslieť čiernobielo znamená, že všetky ostatné
farby nám vypadnú z ponímania a to, čo dostaneme ako výsledok, je ako nekvalitný
pixelový obrázok. Mnohí z nás si neuvedomujú, že hodnotiť veci ako “dobré alebo
zlé” nie je najvhodnejší prístup. Rovnako aj v rôznych náboženstvách to dáva
miesto na špekulácie. Nepovedia vám ako to je, nenechajú vás rozmýšlať. Dajú vám
nepresné možnosti, z ktorých si treba vybrať a byť ticho.
Vidieť širšie súvislosti medzi udalosťami, ktoré sa nám dejú
nám ale dáva výhodu. Ak zabijete nepriateľa vašej rodiny, ktorý vám chcel ublížiť,
spravili ste hriech? Keď klamem, že som podal správne daňové priznanie pôjdem
do pekla za klamstvo a zlodejinu? Nad takýmito otázkami sa dá nekonečne
polemizovať a uvažovať. Týmto zbytočným otázkam sa treba vyhnúť, inak sa budete
cyklovať v smyčke donekonečna . Stačí pritom tak málo: zahodiť koncept
“dobro-zlo” a prejsť na spravodlivosť
podľa vlastného uváženia. (teda robiť najlepšie ako vieme)
Iba
dve možnosti? Tri?
Čo sa vlastne stane keď zomrieme? Kreťanstvo v tom má
jasno: Vie sa o nebi, pekle a
očistci. Toto sú jediné tri možnosti (pokiaľ viem). Nebo je nejaké super miesto, kam sa máme vraj snažiť dostať. Peklo je
to miesto kam pôjdeme, keď budeme “zlí”. A na záver očistec je ako práčovňa,
kam vás dajú keď ste špinavý…ale nie moc. Pointa je, že aj tak pôjdete do neba
a je jedno či máte na sebe strúhanku alebo lekvár. Nakoniec skončíte ako tí, čo
sa celý život snažili žiť pekne a nemuseli sa ísť vyčistiť. A to je koniec.
Ako prvé mi príde nefér, keď sa niekto, kto sa skoro nesnažil “konať dobro”,
mal nakoniec rovnako dobre ako ten, čo sa snažil celý život. Predstavte si, že
by sme deti v škole hodnotili iba známkami 1 a 5...Aby to bolo fér, ten, kto sa málo snažil, príde naspäť na zem
a dokončí si prácičku. ALE! to
už je reinkarnácia, zakázaný pojem. Nechcem samozrejme nikoho nútiť, ale mne
osobne to príde úplne odveci. Aby ma “boh” vytvoril, hodil na zem sa modliť a
potom iba buď alebo…ale čo potom?
Budeme v nebi hrať šachy?
Biblia sa nedá čítať
Ja osobne som to proste nevedel prečítať. Po prvom verši som zistil, že
vôbec nevnímam a to som sa fakt snažil. Nedovolil by som si písať takýto článok
bez overenia zdrojov. Tak som si to otvoril niekde na začiatku. Hmm nič moc. Tak
skúsim hocikde v strede, no nebolo to o nič lepšie. Jednoducho to nešlo –
buď som diablovo dieťa a moja úloha je vás pokúšať a priviesť na stranu zla(a
nakoniec do pekla!) alebo preto, lebo sú to iba bláboly babylonských básnikov a
primitívne skomolené verše stovák prepisovateľov. Bez urážky, ale okrem citátov
KRISTA(teda pokrsteného, okopírované z iných náboženstiev) a možno nejakých
vtipov, tam pre mňa nič nemalo úroveň. (vysvetlené vo videu)
Pekelné omše
Skúsme sa pozrieť na vec inak. Nezľaknite sa tohoto pohľadu, je iba založený na
pozorovaní z iného uhla:
-
Čo sa deje počas takej omše? Ľudia majú buď
sklonené hlavy v sede alebo pri kľačaní. Sú ticho a majú taký smutný výraz.
Nikdy som nevidel ľudí, že by sa vo vnútri smiali a tešili. Okrem detí, ktoré
sa tešia vždy, to tam vyzerá ako v domove dôchodcov alebo ako v čakárni na
diagnostike rakoviny.
-
Velebia tam niekoho, kto je na okolitých
nástenných maľbách. Aj na tých maľbách majú všetci také výrazy akoby trpeli. Tie
podľa mňa silno vplývajú. Veď naše okolie formuje naše pocity, myšlienky, atď.
-
Farár je oblečený v čiernom ako nejaký temný
majster. Cez seba má biele rúcho (akože je svetlý). Považujem to za symbol
klamu, ideálne býva aj pozlátený na znak bohatstva a lakomosti. Fotky pápežov
niekedy skôr pripomínajú diabolského vládcu planéty ako duchovného vodcu(posla,
božieho služobníka).
-
Nezabudnime na čítania propagandistických biskupských
listov, ktoré niekedy napríklad vyzývajú ľudí, aby šli voliť KDH. Inokedy aby
prispeli na “chod fary”. To by bolo fajn, kebyže tie peniaze od nich fakt
potrebujú. Problémom je, že cirkev má obrovský majetok, ktorý stále rastie aj keď
pôvodne mala len slúžiť bohu a vyhýbať sa bohatstvu. Nuž, to nejako nevyšlo.
-
No, a ak ma ešte nemáte dosť, pozor na hlavný
chod. Hovorím o momente, kedy sa symbolicky vykoná krvavý rituál zjedenia tela
a vypitia krvi. “Majster kat” sa napije jeho
krvi a zje kus jeho tela. Potom
sa väčšina zúčastneních nabaží tiež a
vrátia sa naspäť do pokornej polohy. Všetko iba symbolicky. Čo myslíte, tým to
končí? Nemajú rituály bočné efekty? Niekto považuje tento rituál za posvätnú
božiu vec, no dá sa ho vidieť aj takto.
-
Kebyže som ten úžasný a ospevovaný Ježiš, tak
asi chcem skôr, aby na sviatosti robili niečo radostné a tvorivé. Veď takí sme!
No to sa ale nehodí ku všetkým tým klamstvám, ktoré (nielen) kresťanstvo
obsahuje. Uznajte sami: ako inak sa spraví hromadný rituál krvavej obety?
Chudák Ježiš - furt si ho vešajú na kríže, jedia ho, pijú ho…proste mu nedajú
pokoj ani po 2000 rokoch.
VŠEMOHÚCI STVORITEĽ, vraj
najvyšší boh, SPASITEĽ, náš pán
Počkať, aký pán? To nás akože vlastní?
Nepáči sa mi toto meno rovnako, ako veľa výrazov v kresťanstve. Viem, je to
slovíčkarenie, ale náš mozog to neberie na takú ľahkú váhu. Ak poviem slovo pán,
tak nás napadne: “niekto štýlový”(dnešný HIP-HOP), “ujo”(haló, pane, spadol vám
šál) alebo “vládca/veliteľ”(rozkaz pane!). Keď nás vytvoril takýchto, prečo by
mal byť naším pánom? Vytvoril by si predsa len skupinu otrokov bez možnosti
voľby a schopnosti premýšľať. My takí ale nie sme, máme asi iný účel, ako sa
nám snažia nahovoriť. Tak to funguje aj dnes: keď potrebujeme traktor, nebudeme
vyrábať práčku. Ďalej tu máme spasiteľa. Kto si pozrel to video, vie, že sa
stále hovorí iba o slniečku. A áno, to nás každé ráno zachráni pred večnou tmou
a zimou, ktorej je vo vesmíre dosť.
Poďme ale k rozdielu medzi biblickým
bohom a tým, čo ja považujem za zdroj existencie všetkého, čo vnímame. V
biblii samozrejme hovoria, že to je najvyšší a tak ale spomína aj príbeh prvých
ľudí. Nejakého Adama a z neho nejakú naklonovanú Evu. O tej zavádzajúcej
príhode, čo nám má vnútiť, že máme trpieť kôli ich “hriechu” pomlčím(manipulácia
jednoduchou bájkou?). No všimnite si, že sú stvorení z hliny. Z hliny je ale vytvorený
aj židovský ochranca: Golem – oživená socha, proste niečo, čo sa hýbe a
ochraňuje ich. Tu je jedna z mnoha nadväzností kresťanstva na judaizmus.
Dovolím si tvrdiť, že každý boh a každé náboženstvo sa síce snaží hovoriť
o najvyššom, no všetci sú iným smerom vedľa. Ale vraj oni majú pravdu a že
iba s nimi pôjdeme do neba. Obávam sa ale, že ani jediný koncept sa k pravde
moc nepriblížil. To musí posúdiť každý sám. V každom duchovnom smere sú tie
zrnká pravdy, ktoré ľudia tak potrebujú. Nanešťastie sú tieto zrnká obalené v kôpke
lajna. Niekde viac, niekde menej.
JHVH/HOSPODIN
Vlastne až doteraz som nevedel, čo to je ten
hospodin ale keďže to asi treba vedieť tak som si to našiel. Je to vraj
starosloviensky názov pre hospodára alebo preklad slova JHVH teda JAHVE(jehovah).
Trochu podozrivé meno pre tvorcu vesmíru nie? Prekladom je ten týpek jahve
hospodár (čo má svoju hospodu salaš alebo podnik). Ale keď už zrazu máme meno,
tak prečo by mal byť práve JHVH najvyšší? Prečo práve on? Lebo vie klonovať a
tvoriť z hliny? Prečo by nemal byť najvyšší napr. Hórus z egypta? Alebo Thor zo
severu. Alebo taký Zeus, Perún, Poseidon? Ku komu sa to ľudia vlastne modlia v
kostoloch? To mňa samozrejme netrápi. Ide hlavne o poznatok, že dnes pre boha
existuje veľa mien.
Alebo je viac bohov? Nikto vlastne nevie, aké meno má ten
najvyšší…aj keď meno mať nemusí, veď to nie je človek ani pes. A
najdôležitejšia otázka: keď má každý národ a každá časť planéty vlastného spasiteľa,
proroka, posla, náboženstvo, filozofiu…čo je potom to naše?? Kresťanstvo? Násilne
dovlečené a krvou vynútené križiackymi výpravami?
vetvY judaizmu
Kresťania si myslia, že ich náboženstvo im poslal „boh“. Niekto niečo predsa len
poslal... Porozprávam vám teda (snáď pravdivý) príbeh o minulosti: V oblasti
medzi Tureckom a Egyptom sa niečo udialo. Samozrejme nemyslím more ale posvätnú zem. Potom ako to s Egyptom
šlo dolu vodou, začal sa rozvíjať judaizmus alebo židovská viera. Oficiálne je
to najstaršie náboženstvo s vierou v jedného boha na svete. Určite
poznáte príbeh majstra Mojžiša ako dostal 10 prikázaní na nejakej hore. To je len
kresťanská verzia. No v judaizme dostal niečo viac: celú tóru
a všetky texty priamo od hospodina(Jahveho). //Viac si môžete prečítať tu.
Tento týpek mal jasnú úlohu: prísť za židmi, teda židovským
národom a odovzdať im toto posolstvo. Dodnes je uznávaný ako prorok
a pod. Všimnite si, že prišiel iba k židom nie za černochmi ani ku Grékom.
Presne ako v Indii majú svoje védy a Krišnu (Kristus-krśna-v preklade pokrstený). V Japonsku majú svoju kultúru aj náboženstvo, aj v Amerike pred
príchodom primitívov mali vlastné
„náboženstvo“. Každý kút sveta mal teda svoj vlastný štýl. Svoju vlastnú interpretáciu
Boha. Tak sa sformovalo aj židovské
náboženstvo. Zdedilo sa z generácie na generáciu, ako všetky známe
posolstvá. Aj keď sa k nemu hlási najmenej ľudí, dodnes je dominantné
u najbohatších ľudí na zemi. To je teda ten židovský národ.
Čo s ním má kresťanstvo? Tu prichádzajú problémy.
Dodnes sa hovorí o vetvách judaizmu. Toto označenie si nesie práve
kresťanstvo a islam. Je to vďaka ich vzniku v blízkosti židov
a tiež kvôli mnohým podobnostiam. Hlavná podobnosť je ale, že tieto
náboženstvá nestavali z nuly ale odvodili sa z Tóry (to je tá
mojžišova židovská kniha). Neviem presné fakty, lebo ma to moc nezaujíma. Keď
som si to overoval, bolo to v poriadku, a tak mi to aj stačí. Ak niekoho
zaujíma viac, nech študuje od profíkov a nie od amatérskeho blogera. Jeden
príklad ale predsa len uvediem: starý zákon bol oničom tak sme si napísali
nový. V ňom majú ľudia trochu pomené mená, ako ste videli vo videu. No
a potom sme sa v Ríme rozhodli, že základ našej pravdy bude iba
tretina toho. Z 12 evanielií budú správne iba tieto, áno to je naše písmo.
Samozrejme, sme si po stáročiach prepisovania upravili pravdu tak, aby sa nám
hodila.
Stato della Città del Vaticano
Vatikán určite všetci poznáte. Poznáte ale aj ich knižnicu? Tú, v
ktorej majú najstaršie rukopisy a “zakázanú” literatúru. Je zakázaná, lebo
podľa nich ešte neprišiel čas nám ju ukázať. Neviem ako vy, ale ja sa necítim
ako v hollywoodskom filme. Mám skôr pocit, že niečo skrývajú. Žeby pravdu?
Možno mimozemšťanov? Alebo nebodaj nejaké kúzla? Aj ja sa chcem naučiť čarovať,
ak sa to dá.... Nechce sa mi kôli tomu učiť tie ich vecičky(alebo skôr
blbostičky). A už rozhodne nie skladať rôzne strašidelné prísahy. V podstate
nerobia nič prospešné okrem toho, že žijú pre ľudí, ktorí im veria. Pomimo si
spríjemnia život luxusnými službami vďaka vlastnej banke a storočiam kradnutia.
Nikdy nebudem mať na vatikán dobrý názor. Uznávam aspoň tých kresťanov, ktorí
si pripustili možnosť, že údajne zlyhal “ľudský faktor”. Samozrejme v tom má
prsty diabol, kto iný. No ak si náhodou myslíte, že cirkev potrebuje vlastnú
banku, biliardy na účtoch vo Švajčiarsku alebo nebodaj pozemky v cudzích
krajinách získané podvodom. Prosím, nemyslite si to. Veď vo vašej super biblii
sa hovorí o slúžení bohu bez
zarábania peňazí/nároku na zisk.
Všimnite si: čapica na hlave pápeža sa podobá tým židovským. Nie náhodou.
ORA ET LABORA
Znamená po latinsky „modli sa a pracuj“.
Toto jednoduché motto kresťania používali nielen na Slovensku a okolí. Veľmi
nenásilné a docela nádejné do budúcnosti. Škoda, že nakoniec to ľudí takto
uväznilo. Spravilo to z nich otrokov nielen fyzicky ale aj mentálne.
Modliť sa a pracovať, neriešiť a makať. My si posedíme v kostolíku/hrade
a ty nám nos tvoju úrodu. Ľudia na Slovensku boli aj v minulosti dobrí
a milí. Pokiaľ im nehrozil vpád Turkov, tak boli vždy mierumilovní. Nič extra
proti moci Vatikánu neurobili a ani neplánujú. Máme to napísané
v minulosti. Netreba sa diviť, že stav v politike je, aký je. Sme proste
národ, ktorý čaká. A zatiaľ to vyzerá tak, že budeme čakať donekonečna.
SVETLÁ STRÁNKA
Kresťanstvo v Slovenskej upravenej
podobe niekde ostalo pri dobrých ľuďoch a nespravilo skoro žiadnu škodu:
uchovalo rodinu, mravnosť, morálku a svojím spôsobom aj časť kultúry, aj keď
tieto faktory záležali skôr od konkrétnych ľudí. Ak ste sa držali prikázaní
a nie verili vo svoje vlastné beta-kresťanstvo, tak ste na tom skončili
omnoho lepšie ako mnohí iní dnes.
POCHOPENIE NEPOCHOPITEĽNÉHO
"Ako môžeme poznať vôľu niečoho, čo stvorilo nekonečný vesmír, nás a všetky
tie komplikované veci, ktoré dokážeme aj nedokážeme vnímať? Veď ľudia pomaly nevedia
ani čo chcú, tak ako si môžu myslieť, že pochopia niečo tak neskutočne zložité?"
Túto krátku úvahu som sám vymyslel a vždy má iný tvar. Je to taká moja vlastná
vychytávka. Kresťanstvo totiž božiu vôľu vraj
pozná. Je mi ľúto, ale nemyslím si, že tieto personifikované príbehy ľuďom
niečo dajú. Príklad: “Vieš, došiel
tak raz diabol za bohom a hovorí mu: chcem viac ľudí do pekla, dovoľ mi si nejakých zobrať. A boh mu hovorí: nemôžeš si
nikoho zobrať násilím, môžeš ich len pokúšať.” ...tučným písmom
som vyznačil slová ktoré každý chápe “nejako” ale nikto nie úplne. Kurzívou som
vyznačil ľudské vlastnosti ktoré sa v bájkach pridávaju zvieratám a tak tvoria
poučný príbeh. Aj tento príbeh je poučný, hovorí: si pokúšaný, tak sa nenechaj.
No kde je problém? Je to zavádzajúce a príliš jednoduché na to, aby to bolo pre
ľudí viac poučné.
Pravé múdrosti majú v sebe viac úrovní, ktoré sa dajú
pochopiť. Majú nás ťahať dopredu a nie len prečítať a ísť ďalej. Je mi ľúto,
ale kresťanstvo netvorili pre vzdelávanie ľudí. Preto v ňom nič až tak hlboké skryté
nie je. Pre vyššie bytosti ako napríklad tvorcu celého vesmíru asi nebudú
platiť takéto jednoduché bájky. Je neprijateľné, aby sa niečo ako boh dalo čo i
len pochopiť našimi obmädzenými mozgami. Nie ešte nebodaj kresťanskými bájkami.
Naše mozgy momentálne pracujú iba na pár percent. Aj keby sme použili celú
kapacitu nášho mozgu, tak nepochopíme zmysel vytvorenia vesmíru. To ale
vysvetlite tým, čo si myslia že chápu “Čo tým boh myslel”. Je to jedna z najväčších chýb, akých sa ľudia dopúšťajú.
Príklad sa uviesť nedá, každý určite poznáte ten pocit, keď nechápete svoj
osud. Vždy ale pomáha myslieť. Keď
začneme myslieť, až vtedy začneme CHÁPAŤ. Tento pocit tiež poznáte, ten krásny
pocit, keď svoj osud chápete a páči sa vám, čo sa vo vašom živote deje.
Čo odporúčam?
Urobte, ako vy uznáte za vhodné. Pre vás neexistuje nič správnejšie ako vaše
rozhodnutie. Aj tak ale napíšem zopár rád, ktoré by nemali byť bolestivé, ale
zato účinné:
-
Namiesto modlenia skúste skôr venovať čas sebe.
V mysli sa porozprávajte sami so sebou, zhodnoťte svoj život a priebežne
si tak ľahšie poradíte s prekážkami, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Opakovaním
modlitieb ešte asi nikto nič nové nevymyslel.
-
Chodenie do kostola nepovažujem za najlepšie
strávený čas, urobte radšej niečo pre seba a pre svoju rodinu.
V nedeľu máte voľno, ste oddýchnutí po sobote a presne to je skvelý
čas pre vaše koníčky. Ak je „boh“ fakt taký milosrdný tak ocení, keď strávite
viac času so svojimi blízkymi alebo činnosťou, ktorá vás napĺňa. Ani príroda by
sa neurazila, keby ste ju navštívili.
-
Ak ste schopní zahodiť myslenie „raj-peklo“,
otvára sa pre váš svetonázor nový neobmedzený svet. Môžete začať slobodne
rozmýšlať, nad čím len chcete, všetko je možné, nedávajte si zábrany. Rozhliadnete
sa okolo seba a spojte to s tým, čo máte vnútri. Začnete si takto
tvoriť vlastný zmysel života a s ním aj motiváciu sa ráno zobudiť
a svižne vstať. Možno chcete mať zdravú a šťastnú rodinu. Možno
chcete zvládnuť rôzne životné ciele. Alebo by ste radi precestovali celý svet.
Ako hovorím, treba si kľudne sadnúť, popremýšlať a rozhodnúť sa.
-
Nezabudnite, že každý má nárok na vlastný názor.
Ani ja, ani nikto nemá právo nikoho ovplyvňovať. Ísť proti tomuto zákonu je
samovražedný akt. Berte to teda ako varovanie. No ak aj tak chcete niekoho
presviedčať alebo len ľahko poznamenať, že je úplne mimo, skúste mu dať otázky.
Zistil som totiž, že nie je povolené vnucovať ľuďom svoj názor, to robia len
fanatici fanatikom v sektách. Povolené je iba zdvorilo sa spýtať. Iba tak
neuzavrú dotyční svoje mysle pred novými informáciami a prehodnotia svoj názor.
Verte, mám to overené. No proti takým
silným presvedčeniam, ako je kresťanstvo to buď nejde alebo treba veľa času a
energie. Preto radšej nikoho nepresviečajte, ak neexistuje ani škulinka
pochybností.
-
Ak náhodou stretnete fanatikov, či už kresťanov
alebo nebodaj niečo horšie, dajte si pozor. Najprv ich musíte identifikovať.
Fanatik je človek, ktorý bez rozmýšlania plní príkazy. Kričí si to svoje bez
uváženia a v každej situácii. Poznám taký krutý vtip na túto tému:
Hádať sa s fanatikom a vyhrať, je ako vyhrať paraolympiádu. Je jedno,
kto vyhrá aj tak ste postihnutý... (paraolympiáda=olympiáda pre postihnutých –
ja som to napríklad nevedel, keď som to prvý krát počul) Neni to myslené ako
urážka, len od tých fanatikov utekajte čo najďalej(alebo s nimi nehovorte
na túto tému).
-
Ak som vás zaujal, som rád a ak chcete viac,
čítajte aj naďalej môj blog www.poznanie-sveta.blogspot.com
pre iné rady. Budem tam písať síce aj niečo osobné, niekedy aj odveci, ale
miestami aj vážne a snáď aj zaujímavé podrobné články ako tento. Teda,
snáď na to budem mať čas a chuť.
Záver
Ďakujem, ak si si to prečítal až do konca. Snáď som ťa moc
neznechutil alebo neunavil. Moje posolstvo je jasné: vyložiť moje myšlienky
a ideálne aj niekoho akýmkoľvek spôsobom obohatiť. To zase pomôže mne.
Nepíšem nič nové ani prevratné, je to len v inej forme. Ak by ste mi
chceli napísať tak môžete, rád si prečítam hocičo pekné, keďže mi skoro maily
nechodia. Volám sa Ľuboš Valčo, mám 20rokov, moja adresa je lubos.valco@gmail.com, som
študent, článok som písal počas piatich mesiacov, počas ktorých mi všetko
zrelo v hlave, až som došiel sem. Som rád, že si aj ty došiel až sem,
neznámy. Želám ti veľa šťastia do tvojho života, aby si žil vedome a spokojne.
Príroda je moje náboženstvo. Zem je môj chrám.
Kopírovanie prosím len s uvedením zdroja, ďakujem.
