Zo života #1

Dovolil som si napísať menšiu príhodu so super komentármi. Príbeh je pozliepaný z viacerých dní aby mal šťavu tak si prosím nemyslite že takto úžasne sa mám vždy, to by bolo priveľmi epické. Tak snáď oceníte moje úsilie, možno aj nejakým komentárom? :) ako bonus sú aj obrázky

Vyjdem von a čo vidím? 50-tnik so psom na ktorého kričí ZEMPOĎ v intervaloch jednej sekundy tak 10 krát po sebe, baba čo píše na svojom aj-fóne asi priateľovi a pes ju ťahá a ona nešťastne ide za ním(chudinka vypýtala si psa a musí ho venčiť to je ale otrava), teta s kočíkom ktorá pozerá do blba akoby ju práve vysali mimozemšťania(ta asi moc spánku nemala), naša suseda ktorej sa bojím nepozdraviť, malé deti čo sa hrajú na ihrisku(chudáci, rodia sa do takej ťažkej doby a čím mladšie, tým zadĺženejšie), väčšie deti čo pobehujú s telefónmi a púšťajú si najnovšie teplošské vypalovačky,...

Idem ďalej: mesto si fičí vo veľkom - na námestí je pýcha Senca a to naši známi bezdomovci aj s najlacnejším čúčom, ďalší sú dajaký ľudia čo idú okolo a ich výrazy sa ešte dajú ale to neplatí o tých ktorých vidíte v aute keď idú a myslia si, že ich nikto nevidí :/(pozdravujem tetu čo sa na námestí v aute špárala v nose a ďakujem že ma pustila na prechode), uz idem okolo tych kvetinarstiev a lekární ktorych je v Senci prebytok – v nich sedia unudení ľudia ktorých nechápem odkiaľ majú peniaze na prežitie :O, ďalej tu mame ľudí cestujúcich autobusmi – tí sú všakovaký ale zároveň v pohode kým na mňa nezazerajú, vodiči autobusu – o nich platí to iste :D, pokračujeme. Cesta autobusom bola priíemná lebo sa nesťažujem, veď ide to rovno, pomerne rýchlo, docela často a vždy keď treba a ani ceny nie sú zle.

Vlastne je celá cesta príjemná, stačí si len odmyslieť páchnucich ľudí, čo nastupujú na zlatých pieskoch a cesta do školy je vlastne super! Popritom sa dá spať čo je ako bonus a keď zaspite aspoň nemusíte vstať keď na trnavskom mýte nastúpi „plna električka“, resp. nie úplné plna ale vystúpi úplne veľa ľudí a ešte viac ich nastúpi. Pokračujeme do mesta a atmosféra by sa dala krájať – doslova lebo ľudia sú všade(pokiaľ idete špičkou). Električky okupujú rôzne typy, medzi nimi školáci, pracujúci ale aj zablúdení ktorí sa tu objavili z ničoho nič ale tiež zapĺňajú priestor. No toto sa skončí keď sa prederieme cez kamenné námestie kde sa električka ohýba ako brušná tanečnica. A hneď na to zahlási: *blik* “Jesenského“ a po brušnom tanci to vypľuje posledné zbytky „atmosféry“ číže sa už nedá krájať :D.

Pokračujeme okolo mohutnej rieky Dunaj a mostu SNP. Túto pasáž mám najradšej, je to také pekné miestečko kde trávim najlepšie chvíle v Bratislave lebo práve tu čakávam na linku 50 alebo 70 a taktiež je smerom na karlovku pekná cesta. Rovno za mostom je totiž pasáž kde sa električka vlní fakt surovo akoby bola celá od mravcov a snažila sa ich zhodiť. Taktiež je tam tunel pod hrad a tie luxusné budovy ktoré sú fakt luxusné. Ale fakt luxusné. *Ľuboš schvaľuje lebo zarábajú kesh*... Teraz je v električke iba veľmi málo ľudí, športovci sa odkatapultujú na Lafranconim. Iní tam pobehujú a zosilňujú svoje zosilnené svaly. Rozospatý si hovorím: hmm nechcel by som. Ale potom to príde: Nasleduje zastávka: Botanická Záhrada – to je impulz ktorí hovorí HIJÉ! A ja som už tam kam som mieril, pri dobrých podmienkach je to 55 minút ale to sa stáva málokedy väčšinou je to tých 70minút.

Evakuujem sa z električky lebo sa už teším na to čo dneska zažijem v mojej obľúbenej budove v Bratislave.  Idem najprv po schodoch ktoré vedú na prvý pohľad akoby do neznáma lebo zdola vidno len schody a oblohu. Taktiež sa to tam hemží rôznymi študujúco vyzerajúcimi ľuďmi. Študenti všade a ja zahajujem výstup na vrchol mlynskej doliny. Ok nie, to preháňam. Idem len na najnižšie stanovište ktoré je hneď za rohom. Hneď pociťujem vôňu labáku čo prináša rôzne spomienky no tie rýchlo opäť zmiznú. Na kopci a vlastne v celom areáli panuje atmosféra pozerania sa druhým do fejsov. Tejto atmosféry sa asi hora vysokoškoláckeho osudu nikdy nezbaví. Je to jednoduché, myslíte si že niekoho spoznáte aj keď je malá šanca ale itak. No a ostatní vám tiež pozerajú do očí čiže sa oči pocestných stretávajú neustále. Nepríjemné ale dá sa zvyknúť. 

                                                   (najnovšie foto našej školy :D X.9.2013)

Vstupujem do polorozpadnuto vyzerajúcej budovy, dvere sú dvoje a dvoje teda 4 a vždy fungujú iba dvoje čiže si musíte dať pozor aby ste nečakali že sa otvoria zbytočne inak vás vysmejú ľudia čo fajčia poblíž. Som dnu, v minulosti bludisko dneska môj druhý domov. Pochoduje tu príliš veľa rozličných ľudí na to aby som ich charakterizoval po jednom. Nedá sa to. Presne ako sa hovorí o matfyzákoch tak isto to platí u nás ale v menšej forme. Jedna moja super kamoška to volá obludárium kvôli fakt zaujímavým obyvateľom tejto budovy. Je to akoby ste z rôznych kútov Slovenska aj zahraničia pozbierali z každého jedno stlačili to do jedného miesta a urobili si „herbár“. Sú tu biológovia, enviromentalisti, chemici, geológovia a samozrejme aj ja a iní geografi. Spolunažívame vďaka „láske“ k prírode alebo aspoň vďaka záujmu o ňu. 

Chodím sem rád a vážim si že mám túto možnosť, dalo mi to nespočetne veľa všetkého a taktiež ma to oddeľuje od zbytku spoločnosti. Nič proti nim veď každý sme iný no toto mi dáva tú istotu že mám na viac a hlavne že dokážem využiť svoj potenciál a záujem. Stačil mi polrok na to aby som pochopil veľa vecí no po roku som ešte múdrejší. Treba si vážiť to čo máme a teda aj túto super školičku. Verím že aj vy do vášho druhého domova chodíte tak radi ako aj ja. 

L.

Na nete ma každý svaly

Arguing on the internet is like running in the Special Olympics... Even if you win, you're still retarded. :D

(Argumentovať na internete je ako behať v „špeciálnej“ olympiáde... Ajkeď vyhráte, stále ste retardovaný)

Tento citát som našiel samozrejme na internete. Je zaujímavé s čím všetkým sa tu dá prísť do kontaktu. Jedna vec je ísť do sveta ale druhá vec je keď idete do sveta na počítači. Rozdiel je hlavne v tom, že internet je len virtuálna zmeska pospájanej reality a preto tu neplatia niektoré pravidlá skutočného sveta.

Jedno z nich je hlavne uvedené v nadpise: Na internete je každý pánom a pokiaľ ho nepoznáte neviete či je to nabúchaný agresor alebo len 13 ročné dieťa s nebezpečným slovníkom alebo nebodaj za počítačom sedí pes...

(na internete, nikto nevie že ste pes, nikto)

Hovoríme teda o (snáď) ľuďoch. To ale nie je všetko, internet sme totiž síce vymysleli my ale ako sa aj hovorí, človek je tvor omylný. A keďže na nete sa informácie točia viac ako peniaze pri uplácaní vo vláde tak sa dejú zaujímavé veci. Nazvime si to: každý má patent na pravdu. A najhoršie je, že sa to pre neskúsených ťažko overuje a preto sa často zavádza. Niektoré „staré školy“ napr. nechcú informácie z internetu. Niekedy sa totiž dozviete, že Hitler fetoval, inokedy zase že Mojsej sa za záhadných okolností stratil(a s ním aj plný minibar), že niekto si rozmyslí že je niekto úplne iný, alebo veci ktoré sa ani len netvária dôležito.

Niečo ale predsa len tieto veci spája a to zbytočnosť. A to je tretia nebezpečná vlastnosť internetu. Môže sa totiž stať (a asi sa aj stalo) že vás to pohltí. Práve na tom sme všetci závislí, je to nekončiaci rad informácií ktoré nám prídu zaujímavé. Pravda sa má ale tak že keď si osobne spomeniem napr. na to čo z toho mi niečo dalo tak zistím že to bolo úplne zbytočné. Práve preto to má takú silu vo vyvolávaní závislostí, dáva vám to presne to čo chcete a pritom to nie je koniec koncov nič...

Mám teraz ten zlý pocit že mi uteká pointa a asi sa to aj stalo lebo som popri tom pozeral kadejaké zbytočnosti. No áno už to mám.

Vrátim sa ešte k tým svalnáčom, presne ako je na internete nekonečne veľa info tak je aj neskutočne veľa ľudí. Tu platí známe „100 ľudí = 100 chutí“ no a predstavte si koľko ľudí je online a dostaneme obraz prečo sa na internete toľko háda. Popri tom ako si každý fičíme svoje obľúbené veci sa ale vždy nájde niekto cudzí a niekedy nám zanechá aj pekný náklad ako po preháňadle. Toto sa stáva väčšinou pri hudbe kde si nadávajú za to že sa im nepáči to čo si práve pustili – logika je jednoduchá nepáči sa mi niečo preto na to budem nadávať pozerať to a dávať tomu pozornosť.

Nanešťastie internet spája všetko teda aj ľudí s rozdielnymi chuťami. To by bolo ešte v poriadku keby niektorí z nich neboli hlúpi. A tuto smerujem, varujem všetkých mojich čitateľov dobrej vôle aby dali pozor na tento odpad. Nie na darmo sa hovorí, že bojovať s hlupákom sa dá iba na jeho úrovni. Tam vás stiahne a keďže je v tom riadne skúsený tak vás porazí. Blbci nepoznajú logiku, špeciálne to platí na internete. Preto hovorím: skúsme sa my inteligentnejší nepozastavovať nad spamom a blbečkami a zoberme si z éry internetu to najlepšie nech môžeme v bežnom živote ísť ďalej bez útrap.

Želám veľa šťastia a inteligencie na vašich potulkách týmito temnými uličkami. L. 

                                                                (juchuuuu interneeeet)