Sobota a Nedeľa, časť 1: Sobota

Zopár ľudí mi povedalo s odstupom času, že by som mal napísať na blog. Ale mne sa moc nechcelo posledných pár "rokov", čo je vidno aj na aktivite. Dnes som to znovu otvoril len zo zvedavosti, či ma to bude zase baviť ako predtým.
Bolo to také iné keď som bol ešte na gymnáziu plný emócií a myšlienok, nevybúrený (lebo som celé dni sedel za kompom a nasával informácie). Dobre mi padlo keď som proste otvoril prázdny dokument a písal bárzčo, najprv bez diakritiky a s chybami, dokonca som si to po sebe ani nečítal. Neskôr som si uvedomil aké je ťažké prinášať aj kvalitný aj rozmanitý a zaujímavý obsah. Tak vzrástol môj rešpekt voči človeku ktorý ma inšpiroval stať sa blogerom ešte viac.

Bolo to také iné - som napísal v predošlom odstavci ale v skutočnosti sa v tomto ohľade fakt zmenila len moja gramatika a vyspelosť. Stále je vo mne plno infošiek ktorým treba dať protiváhu = buď ich zo seba dostať literárne, verbálne alebo si zacvičiť. Je ale škoda, že v predošlej vete by som mal dať aj čiarku ale dajak sa mi ju tam nechce dať/opraviť to po sebe :D keď sa teraz rozumieme akú mám práve náladu môžem ísť k veci(lebo ja rád odbáčam od témy, veď viete ako).

Túto sobotu 3.2.2018 alebo skor deň predtým som rozmýšľal, či neísť na výlet sem. Zavolali ma dobré kamošky a trochu mi aj najprv bolo ľúto, že sa mi nechce ale nakoniec si vždy spomeniem, že ľútosť je pre slabých. (moja vychytávka hocičo nazvať že je to pre slabých pričom nikto nikdy nevie kedy to myslím vážne a kedy nie :D) V tomto prípade to myslím vážne, nie preto, že som sa na niekoho vysral ale preto, že som sa cítil inak.

Naučil som sa, že intuícia a pocity(nie emócie) treba počúvať. Sú to také vnuknutia ako keď ste vo vode na nafukovačke a necháte sa unášať prúdom. Prúd šiel tentokrát iným smerom a ja som proste nechcel plávať a namáhať sa ísť opačne.

Čo som teda spravil. Určite som celý deň len sedel na riti za kompom, pozeral youtube, anime a nejake ****viny však?

Áno aj. Prešli tri mesiace a ja(známy svojim povaľačstvom a realistickými krutými názormi), som si ešte nezvykol na 40hodinový pracovný režim. Je to dosť trápne, lebo to nič nie je v porovnaní s neviemkým ale ja som nemal ťažký život a nebol som donútený sa snažiť - vtedy je človek zvyčajne aj slabší čo sa týka vôle a odhodlania. Takže prežívam zvykám si a nič sa mi nechce, čo nie je úplne pravda. Tento článok po sebe nebudem čítať takže sa bude ťažko čítať každému čo si ho bude čítať :D pardon za nesúvislé myšlienky ale ako som hovoril na začiatku, takto som to vždy robil že som nechal myseľ ísť samú. Potichu sa zákerné uškŕňam niekde v rohu za svojim kompom ako som vyprodukoval neporiadne napísaný článok a niekto sa musí cezeň prebíjať jak ho číta (ale úprimne dúfam, že sa aj tak zabaví)

K téme: o povaľačstve možno napíšem inokedy ale spomenúť ho treba lebo popri ňom mám iba trochu energie, ktorú viem využiť na menšie ciele, ísť sa prejsť alebo raz za čas niečo také. Je to ťažšie keď to niekto nenaplánuje za mňa samozrejme. Dnes (v sobotu) sa mi podarilo splniť si ďalší ciel alebo malý sen, čo som si len tak zadal. Už roky totiž snívam o tom aby som bol otužilejší. Inšpiroval ma tento chlapík vo svojích videách. V podstate ide o to že ako keď sa žaba uvarí vo vode ktorá je pomaly zohrievaná a neuvarí sa, ak ju hodíte do vriacej lebo vyskočí - tak sa dá zamrznúť za kompom alebo za telkou na gauči v miestnosti kde je 25 stupňov (alebo tak nejak, že neni ultra zima). Ak je ale zima riadne silná a intenzívna tak z nej vyskočíme ako tá žaba.

Preto ak je niekomu zima v bunde dakde vonku pri 10 stupňoch tak je to fakt spochybnenia hodné. Nedalo mi to, ako títo otužilci prežijú v ľade a dokonca sú po tom zdraví. Ja nie som zdravý, furt ma dačo obžiera. Tak som nad tým rozmýšľal a došiel som k tomu že aj ja chcem. Všimol som si, že pri fakt krutom odobraní tepla (chytenia sa studeného kovu, ľadovej vody) a nie len tak pomalom mrznutí v bunde - sa naštartuje dajaká funkcia organizmu. Začne nám blikať nejaká kontrolka "PREBOHA TO ČO SA DEJE TO JE ZIMA", všetci sa zľaknú a začnú zohrievať telo. Ked pomaly mrzneme pri filme tak sa nič také nedeje lebo lebo lebo ja neviem prečo - proste sa to nedeje.

Keď sa spustí táto pohotovostná situácia, telo začne prekrvovať - svoje telo :D pomáha aj spraviť nejaký drep alebo aj 20 a hneď nám je teplejšie. Z drepov ale nespustíme režim otužovania, len sa zohrejeme. Toľko k teórií. Prax som mal možnosť zažiť párkrát, keď som chytil sneh holými rukami, najprv zima ale potom sa rozohriali - až príliž. Tiež som skúšal chytať nejaký kov, či to bude mať podobný efekt a malo.

Prvá skutočná príhoda prišla na vianočnej chate kde som navrhol že: "poďte chodiť na boso po vonku v snehu". A na štastie som na to nebol sám za čo som veľmi vďačný Filipovi, Pellemu a Adrianovi. Po tom ako sme sa prešli po snehu a zohriali pri peci sme nezostali a večer som povedal, že by som chcel ísť až ku potoku. Bolo to tak 200metrov po kamenistej/zaľadnenej ceste čiže to akože dosť bolelo po tom chodiť :D ešte aj so svojou jemnou kožičkou domaseda. Na šťastie ale mrzlo čiže do minúty som stratil všetok cit v nohách a nič ma nebolelo :D čo nebolí to je fajn. A tak sme zišli všetci traja až k potoku a nazad hore do tepla - bez nachladenia ale s dobrým pocitom - teda minimálne ja, že som si splnil ďalší "sen".

Po tom som chcel v januári pokročiť ďalej a skúsiť viac, páčilo sa mi to. Nanešťastie som nenašiel dosť "energie" na vykonanie tejto akcie. Nehovoriac o tom, že sa už nechodíme kúpať do smradľavej diery(horúci prameň smrdiaci po rope) kde sa dobre otužuje. Do sáun nechodím tiež, záhradu nemám a ani chatu nemám. Jediné čo zostáva je prírodná voda - okolie je bez riek tak jedine jazero. Podarilo sa mi teda nazbierať "energiu" s pomocou správneho prúdu osudu a šiel som.

VEľmi pokojné miesto (to neni preklep, bolo tam fakt pokojne). Na toto konkrétne miesto chodím rád a po pár mesiacoch sa to tam zmenilo, stúpla hladina! Zistil som to keď som si všimol, že breh eroduje a vrstva štrku je nad hladinou s takmer kolmým uhlom asi 10-15cm. Keď sa rozfúka, vlnky narážajú do štrku a skracujú pláž odlupovaním z jej povrchu. Znamená to, že voda bude ešte čistejšia - čo je ďalší dôvod tešenia sa na jar/leto/jeseň.

Po tých 20tich sekundách som musel vyjsť z vody lebo bolo moc :D nebolo to len jemné štípanie ako pri snehu alebo keď sa dotknete kovu pri mrznutí. Voda vysáva teplo až príliž rýchlo a moje informatické nožičky rozmaznané od "mrznutia" za kompom to proste nedávali. Prvé dve sekundy sú fajn a hovorím si: fuf to sa dá zvládnuť. To čo príde potom je bolesť na kosti akoby :D nič príjemné, tak som to rozdýchal a vyšiel hneď z vody, trochu ponadával, postepoval a šiel takto ešte dva krát s tým, že toto neni naposledy a že budem mať odvetu. Doniesol som si uterák a čisté ponožky, odchádzal som s pocitom očisty ako sa robí vo východných rituáloch(tam kde existuje aj niečo iné ako materializmus). Odchádzal som vymletý jak po drogách alebo po celonočnom hraní sa na kompe len s tým že som nebol unavený. Pokojne som si odišiel na mojom zablatenom bicykli lebo po ceste sú kaluže vody vďaka autami utlačenej zeme.

Po tomto som šiel kúpiť dajaké pečivo :D a povedal som si že mám chuť o tom napísať, aspoň zo zvedavosti že čo sa zmenilo za posledné roky. Veľa nie, stále zo seba dokážem vypľuť stranu textu len možno s rozdielom že som to odflákol. Na to možno tiež dojde, že si to po sebe prečítam a opravím ale minimálne tento začiatok som chcel nechať takto pre skúšku a pre autentickosť. Povedal by som, že tento článok je veľmi Ľubošovský, čo vy na to? ...pokračovanie čoskoro

L