Moja esej

Zdravím ťa, náhodný čitateľ. Nedávno som si mal pripraviť do školy esej na voľnú tému a výsledok bol taký že som ju nestiahol z internetu ale som sa aj posnažil. Ak by mala vyjadrovať všetko čo si k téme myslím tak ani 10 000 slov by asi nestačilo. Keďže sa ale neviem vyjadrovať tak nechávam len skrátenú verziu.  :)

 

Každý sa rozhoduje sám za seba 

(esej vysokoškoláka[mňa] na voľnú tému)

Na túto tému je asi najťažšie začať, preto začínam touto vetou. Rozhodol som sa svoju esej venovať jednej zo základných charakteristík človeka ako takého. Ktorá to je? Mnohí by povedali „sme najmúdrejší“. Sme síce mysliace bytosti, no nie sme jediný. Aj zvieratá myslia. Čo nás teda odlišuje od okolitého sveta? Svet, ktorý dokážeme vnímať funguje podľa nemenných pravidiel. Na každej strane vidíme isté formy poriadku. My ale v tomto usporiadanom svete vytŕčame. Človek dostal od prírody jedinečnú možnosť ako sa prejaviť v tejto realite a tú schopnosť dnes nazývame možnosť voľby. Či už si to uvedomujeme alebo nie, každý z nás má tú moc riadiť svoj život. Niektorí viac niektorí menej. Nič iné v prírode nemá také možnosti ako my. Všetko sa podriaďuje prírodným zákonom, pudom, kolobehom alebo našej vôli. Do akej miery ale dokážeme meniť svoje okolie a tak ovplyvňovať svoj život? Tu by sa hodila otázka či veríme na osud. Či už áno alebo nie, s istotou sa dá povedať že nejakú hrubú čiaru osudu má každý nakreslenú. Tu prichádza ona úžasná možnosť voľby. Gusto má isto napísané v osude že bude kuchár. Už od mladého veku ho to fascinovalo a je jedno v akom prostredí býva alebo akú hudbu má rád. Každý z nás má niečo, čo ho fascinuje alebo aspoň niečo, čo vypĺňa voľný čas ako koníček. Čo sa teda Gustovi v živote stane? Ako jemu, tak aj nám osud vždy ponúkne zopár pomocných rúk a je na nás ktorej sa chytíme. Ak sa nechytíme žiadnej, alebo tú ruku opľujeme, tak nám život namiesto ruky ponúkne kopanec. Takže Gusto sa rozhodne ísť za svojím snom, byť kuchárom. V americkom filme by to bolo určite jasné že sa ním nakoniec stane a bude úžasný, neskutočný a bla bla bla. To ale nie je skutočný život. Gusto sa nakoniec rozhodol variť v menšej reštike za priemerný plat. Mal na viac, chceli ho aj v zahraničí ale on chcel radšej založiť rodinu a žiť so ženou ktorú miluje. Rozhodol sa správne? Kto vie...Krásne totiž je, že je jedno čo urobíme s našim životom, vždy to bude správne. V danom okamihu našej voľby konáme najlepšie ako dokážeme a preto sa nedá polemizovať o tom či to bolo správne. Vždy po každom rozhodnutí a skúsenosti sme múdrejší. Takto funguje evolúcia mysle v praxi. Vďačíme za to hlavne ohybnému osudu a mierovým podmienkam. Vždy nám osud umožní dostať sa do takej situácie kde máme na výber. Každá „zlá“ voľba nám dá jedinečnú skúsenosť ktorú nám nikto nezoberie. Vždy, keď je to nutné, tak sa po takomto zlom rozhodnutí vrátime späť a osud nám ponúkne ďalšiu možnosť. Je to ako keď lenivec ráno vstane, nespraví čo by mal, a celý deň prefláka. Na ďalšie ráno vstane a dostane rovnakú možnosť, no tentokrát aj s bonusovým stresom a s kopancom že to možno nestihne. Poučenie sa z vlastných chýb je jedným zo zmyslov už známeho porekadla: opakovanie je matka múdorsti. Múdrejšími sa stávame vždy, keď prežijeme nejakú udalosť, niekomu stačí raz dva krát, iný musia aj na sto krát. Každá skúsenosť vyžaduje iné podmienky, ku ktorým nás musí nasmerovať náš osud. Kľudne to môže byť stretnutie známeho v obchode, ktorý nám vybaví pracovné miesto. Nenaštartovanie auta nás uchráni pred nehodou alebo nechcená kvapka preháňadla nám zabráni stať sa obeťou pouličnej bitky. Často nevidíme za tieto predohry. V dnešnom super-rýchlom svete na ne aj hneď zabudneme a nevšímame si súvislosti. Dalo by sa teda povedať, že náhody neexistujú? Niektoré udalosti nás ovplyvňujú minimálne, to za náhodu považujeme. Ak to ale má ovplyvniť niekoho iného, nedá sa pred tým uniknúť. Ako keď vedľa mňa stojí smradľavý chlap v električke. Ja pôjdem znechutený ďalej ale pani čo sedela s hlavou blízko pri jeho pupku sa konečne rozhodne kúpiť si auto. Niekedy si veci nevyberáme, vybrané sú za nás. To čo po nich ale príde môže dať našemu životu iný smer a nové rozmery. Všetci máme schopnosť sadnúť si za volant nášho tela a na svojej ceste sa snažiť správnymi rozhodnutiami vyhnúť všetkým prekážkam. Všetko to znie tak krásne tak kde je chyba? V našom okolí je predsa toľko nešťastia, prečo si ľudia proste neotočia volantom? Odpoveď je jednoduchá a pritom tak zložitá. Ako som povedal, každý človek má slobodu voľby. Problém nastáva vtedy keď sú ľudia závislí na voľbe niekoho iného. V dnešnom poprepájanom systéme to nie je ľahke. Úspech, víťazstvo, luxus, a pod. závisia väčšinou aj od iných. Je ale pár vecí, za ktoré si môžeme hlavne sami. Je to napríklad šťastie a spokojnosť so životom. Najdôležitejšie čo sa snažím povedať je, že naše šťastie nesmie závisieť od nikoho iného len od nás. Medziľudské vzťahy a hlavne tie spojené s láskou sú plné spoliehania sa na druhého. Dúfame, že ten druhý bude taký, taký a taký. Naše cesty môžu byť široké ako chcú, niekedy sa od seba odpoja a volanty budú musieť uhnúť. Môže to byť len na chvíľu, ale nešťastie býva veľké. Sú to stavy mysle pochádzajúce z nepochopenia. Aj to je koniec koncov naše rozhodnutie, nechápať. Lebo s našou úžasnou schopnosťou voľby prichádza aj schopnosť, že na chybách sa učíme.

 ___________________________________________________

Ako všetky moje články aj tento je ako cibuľa. Dá sa šúpať, má viac úrovní, dá sa ísť do hĺbky a vždy sa aj sám prekvapím po opakovanom čítaní. Nanešťastie nemám talent aby som oslovil ľudí preto neviem či písať vôbec má zmysel. Jedno je že ma to rozvíja a potešuje ale druhé je či to vobec niekto zaujíma alebo či to vôbec pochopí(?). Nuž uvidíme neskôr, ak toto práve čítate prosím napíšte mi hocičo poteším sa :))

Váš komplikovaný L.

http://www.topky.sk/cl/10/1462393/Znamy-vedec-o-hladani-slovanskeho-genu--DNA-Slovakov-vyvracia-myty-o-nasom-povode