Moja esej

Zdravím ťa, náhodný čitateľ. Nedávno som si mal pripraviť do školy esej na voľnú tému a výsledok bol taký že som ju nestiahol z internetu ale som sa aj posnažil. Ak by mala vyjadrovať všetko čo si k téme myslím tak ani 10 000 slov by asi nestačilo. Keďže sa ale neviem vyjadrovať tak nechávam len skrátenú verziu.  :)

Príbeh, ktorý ma zasiahol

Na začiatok len ospravedlnenie za moju nečinnosť asi aom nikomu nechýbal ale možno to ešte dobehnem :)

Nadpis trochu preháňa. Nezasiahol ma úplne, ale musím ho ajtak zdieľať. Nie vždy sa mi stane že sa cez moju hrubu škrupinu dostane niečo do mojho jadra a prebudí emócie... v tejto krátkej legende sa to ale podarilo a preto by som sa chcel podeliť Bolo to pridané len deň pred mojimi narodeninami :)

Pozor na nebezpečie nižších úrovní

Nedávno som pozeral jeden film menom OBLIVION - preložený ako NEVEDOMÍ. Odporučili mi ho z dôveryhodnej stránky a keďže sa mi nechce učiť, tak som si ho pozrel. Nebolo to nič hrozné. Bol z holywoodu ale nebola to typická americká akčná somarina. Film pripomínal matrix vo veľa stránkach no a keď chcete tu sa dá pozerať po česky. Ale nemusíte, toto neni povinná literatúra tohto blogu, skôr taký celovečerný oddych. Čo som ním chcel povedať, je jedna scéna ktorá ma zaujala a preto vám ju priblížim.

Film sa odohráva v roku 2077 kedy bola zem poškodená zničením mesiaca mimozemšťanmi. (typická amerika – dej sa samozrejme odohráva v NEWYORKU :D). Je to o jednom mechanikovi a jeho žene - technickej podpore. Spolu žijú na stanici v sektore pri vodných vežiach.  Tie odsávajú vodu z oceánu a premieňajú ju na energiu aby mohlo ľudstvo utiecť zo zeme. Úloha hl. hrdinu je opravovať lietajúce strieľajúce drony ktoré chránia tieto veže pred „útokmi“. Od veliteľstva im chodia rôzne príkazy no priorita je ochrániť a opraviť drony. Potom im je sľúbené sa zachrániť s ostatnými ľuďmi odletieť na najväčší mesiac Saturnu-Titán, kde sú aj ostatní ľudia. Hlavný hrdina má ale pochybnosti. Stále sa mu snívajú spomienky na obdobie keď bolo ešte všetko fajn. Myslí si že zem je ich domov a netreba ísť preč. Jeho žena – technická podpora to ale necíti podobne, drží sa pravidiel, je poslušná. Počas jednej misie sa ho snažili tí „mimozemšťania“ uniesť. Tu sa dostávame k tomu prečo píšem.

 

24:30

1A. „Nemyslím si, že ma dnes chceli zabiť....chceli ma chytiť“ hovorí mechanik zamyslene a dramaticky.

1B. „Teba mať nemôžu“ odpovedá jeho žena rozhodne. Ide k nemu a zo zadu mu pošepla do ucha „poď“

2. Následne prišla k bazénu kde sa vyzliekla dohola. Bola samozrejme pekná, „sexy“.

3. Prišiel aj on k bazénu a hovorí jej: „tam vonku je miesto ktoré by som ti chcel ukázať pred tým ako odletíme“

4. Ona na to samozrejme so šeptom do ucha: „ja (radšej) ukážem niečo tebe“. On sa sklonil k bazénu a ona ho vtiahla dnu kde sa vykúpali.

Následne som vypracoval grafický náčrtok toho čo sa stalo aj s komentárom:

(pre lepšie zobrazenie pravym tlacidlom mysi na obrazok a klik na zobrazit obrázok - tam ctrl +)

Čo dodať, dnes je veľmi ľahké zísť zo správnej cesty. Verím ale, že ste pochopili o čom hovorím. Treba si držať svoju úroveň, nenechať sa svetom zmeniť. Odpovede máme priamo pod nosom, netreba sa báť ich chytit. A ktoré sú tie správne? 

-tie dlhodobé -tie vaše -tie ktoré veci riešia a neposúvajú preč -správne je to spravodlivé=každému to čo si zaslúži

Lúčim sa s vami zatiaľ priatelia, s piatimi ľuďmi ktorým to píšem. Držím palce v uplatňovaní mojich trikov do života. Najhlavnejšiemu objektu pre ktorý píšem sa to darí (mne:D)

P.S. po kontrolných čítaniach som na seba opäť hrdý čo som stvoril....keď sa darí tak sa darí :D

Mám rád Rusko :)

Tento článok má dve menovky: Rusko a Zábava. Je to zaujímavá krajina ktorá nikdy neprestane prekvapovať. Dovolil som si upraviť pôvodný obrázok s názvom "život v rusku" a dodať nejaké svoje pripomienky.Veľmi ma pobavil pôvodný obrázok ale viac ma bavilo tam dopisovať a dokresľovať. Ako bonus som posledný aj trochu "upravil". V budúcnosti môžete očakávať viac takýchto "obrázkov". 

A keďže som nenašiel možnosť ako sem obrázok dať celý, musím vám sem dať len ukážku.... internet je plný spamu ale ja neviem ako sem dať svoj spam - irónia osudu. Keď teda chcete vidieť celý obrázok, stiahnite si ho prosím a tak si ho pozrite (zoom pri otvorení obrázku vo windowse alebo otvoriť v programe Skicár-odporúčam). ak by vám niečo nešlo aj po rokoch tak mi napíšte mail a hodím ho sem znovu.  

http://ulozto.sk/xS4vfZcE/r3-png -bitová mapa (iný formát - odporúčam pre rýchlejšie prehliadanie)

http://ulozto.sk/xhYX2SDp/r-jpg

Ako ma poznáte rád dávam bonusy zadarmo, preto som vám sem dal aj nejaké videá z Ruska :D tieto tri sú také super že stoja za pozretie. Také veci sa nanesšťastie na Slovensku nedejú :/ ale nevadí, hlavne že sa rusi podelia.


 týpek čo vie parádne "tancovať" na začiatku

 a posledné aj s tématickou hudbou :D

Môj obľúbený strom(?)

Alebo: jediná ružová ktorú mám vždy fakt rád  :-)

Myšlienka na tento článok prišla po prezretí jedného linku s obrázkami môjho obľúbeného stromu. Neviem či to aj niečo znamená alebo sa mi zapáčil pri pozeraní anime. (anime = japonské rozprávky) Každopádne hovorím o Sakure - japonskej ružovej čerešni. Aj slovo sakura aj obrázky a krezby toho stromu ma vždy mierne fascinovali. Asi by som na svojej záhrade chcel mať tento strom. Naživo ani neviem či som ho stretol, viem že je v arborétu mlyňany kde som už bol ale tušim sme sa im vyhli na trase. Boli tam aj sekvoje - moje druhé najobľúbenejšie stromy, z nich cítim taký mystický závan. Tie boli fakt niečo, cítil som z toho stromu silu........

Pridám vám sem tieto dva obrázky lebo sa mi najviac páčili. Vyberal som z tohoto odkazu tu si môžte pozrieť viac alebo si dajte do googlu "sakura tree" alebo vyhľadávajte na mojom tajnom linku odkiaľ niekedy beriem obrázky. Aj na Slovensku máme pekné stromy. Mám rád všetky ale naše sú zväčša zelené(všetky) alebo voňajú(ihličnany) alebo nebodaj smrdia :/ Som alergik a ajkeď mám alergiu každým rokom slabšiu tak mi niektoré stromy robia zle a preto mi smrdia. Nerobí mi dobre vôňa postupne: orgován, lipa, gaštan topoľ. Týmto stromom sa ospravedlňujem ale čo už teraz, raz budeme snáď zase fajn ako predtým.

Máte aj vy svoj obľúbený typ stromu? Alebo aj konkrétny stom niekde tam vonku? Napíšte mi koment alebo aspoň nad tým pouvažujte. (minútku stačí)


L.!

Blik na Jún

"Keď zaťažíte jednu misku váh, pohne sa aj tá druhá"

Nemám pripravený pútavý príbeh, zložitú úvahu ani spontánne myšlienky. Jediné čo zo mňa vyjde je možno taký menší impulz. Na reakciu akcie keď chceme narúšať rovnováhu dokonalosti. Ako je uvedené z necitovaného citátu, pohne to aj opačnou stranou. Hovorím to hlavne preto, lebo čím väčšie závažie si na tú svoju misku položíte - v nádeji že sa osud nakloní na vašu stranu - tým viac sa zatrasie to, čo by ste chceli eliminovať. Svoje príklady pre istotu neuvediem ale sú.

Neviem ako vy ale ja som ešte poriadne neupratal po zime. Na to máme jar, dlhšie dni sú impulz na prebudenie a začiatok živšieho obdobia. Bez toho leto nemôže normálne začať. Táto rada vám snáď niečo dala. Ako vždy - mne už len to, že som ju napísal. Treba upratať(myseľ, okolie, priority, plány...) ale v pokoji, aby to nakoniec neskončilo chaosom.

Škola, o ktorej ste ani nesnívali

Ako mladší som často myslel na iný spôsob výučby. Nedostatkov je tak veľa, že rátať ich je zbytočné. Som ale ajtak rád za vzdelanie, ktoré som dostal. Neviem si predstaviť čo by zo mňa bol kebyže nechodím do školy.... Chodil som tam často nerád, musel som. Spätne si spomínam ako sa mi nechcelo učiť, robiť si úlohy ani nič. Som presvedčený, že keby spolužiaci nemali takých prísnych rodičov, tiež by sa menej snažili.

To vidím ako najväčší problém. Nedostatok motivácie. Z nej pramení aj lenivosť a neskôr aj hlúposť. Oficiálne má deti motivovať budúcnosť - teda peniaze. A ja sa pýtam: Ako sa dá dieťa motivovať cieľmi pre dospelákov? Dieťtreba motivovať hrou, ale kto má na svoje dieťa čas? A hlavne... Kto dnes chce vôbec mať dieťa alebo rodinu?? Nikomu sa nechce... a určiťe sa vašim deťom nebudú venovať vychovávateľky v škôlke, čo majú každá na starosti 20 detí, dva koláče a jednu kávu. (ak poznáte iný spôsob ako motivovať dieťa napíšte do komentu alebo na mail, díky - motivácia sladkou odmenou neplatí)

Skoro každé dieťa má veľa talentov, schopností tvoriť rôznymi smermi. Jedinečnosť, výnimočnosť a kvalita sa rodí každému. Tieto atribúty ale zaniknú, keď mu nevenujete dostatok pozornosti. Do 12 rokov treba svoje potomstvo milovať a žiť iba preňho. Dnes je ťažké sa týchto priórít držať, treba chodiť do roboty... Je mi to ľúto aj preto že sa ma to priamo týka. Od 12 rokov si začne každý človek uvedomovať svet, pomaly naňho treba presunúť zodpovednosť za samého seba.

Funguje tu jeden jednoduchý no všade-prítomný zákon zachovania energie. To čo dieťaťu dáte sa vám aj vráti. Dalo by sa namietať či už sa ovocia ukáže neskôr alebo sa výnimočne neukáže vôbec. Preto keď máte aspoň dve deti, je istá šanca že aspoň jedno vás bude mať tiež rado. Dalo by sa o správnej výchove detí napísať rada kníh, to už sa musí každý snažiť sám podľa seba. 

Jedno sa mi ale potvrdilo ale všade a bez výnimky: Ak nenaučíte svoje deti úctu ku starším, odkopnú vás ako starú práčku. Toto tiež docielite, ak ich neučíte láske ale materiálnemu mysleniu. V budúcnosti bude lacnejšie človeka zrecyklovať ako sa oňho starať... o tom napíšem ale niečo iné, konkrétnejšie.

Moja téma je výchova detí. Pri úvahách ako by to mohlo byť lepšie ma napadlo mnoho vecí. Nikdy som ale nedomyslel vec tak úžasne ako v týchto školách. Je to druhý dokument po 300 dňoch na ostrove, ktorý ma oslovil natoľko že o ňom musím písať. Tento je ale ešte lepší, je to akoby som čítal nejakú sci-fi literatúru. 


https://www.youtube.com/watch?v=A_88x8SZTSY

Video sa volá Ruská Rodová škola, má 30 minút a už po prvej minúte som bol smutný že je také krátke. Otvára nové obzory s dosiaľ nepoznanými metódami a dosahuje neuveriteľné výsledky. 
Spomeniem určite:
Prístup v ktorom si je každý rovný a každý všetko pochopí - 10-26 rokov;
Systematické ponímanie VŠETKÉHO(na úrovni vesmíru) + vzájomné prepojenie;
Učenie sa o zložkách systému(fungovania sveta) do hĺbky, naraz, bez prerušnia a pochopenie všetkého;
Perfektné prostredie pre absolútnu motiváciu a duchovný rast;
Nevýhody som si nevšimol iné okrem tej ktorú spomenul ku koncu a to tú, že deťom chýba čas pre seba....

Čo by som dal za takú školu,...... aj takýto starý, veď to nevadí. Predstava že by som terajšiu úroveň vzdelania / vyspelosti dosiahol už pred 4-8 rokmi je neuveriteľná, ale verím že je možná. Všetko by šlo rýchlejši a jednoduchšie. To, že niečo také existuje mi veľa dalo a snáď možno aj vám :) Možnosti momentálne nie sú, no aspoň viem o tom že to existuje. Viem ktorým smerom budem viesť svoj život a svoje potomstvo.

Prečo nie som kresťanom

V tomto špeciálnom článku popisujem moje myšlienky a názory. Trvalo mi dlho sa sem dostať, no som rád, že som tu. Nie je to síce žiadne veľdielo, ale myslím si, že niekomu možno zachutí. Ako ste pochopili z nadpisu, bude to o najrozšírenejšom náboženstve v Európe a časti „vyspelého“ sveta. Celoživotné presvedčenie je dôležitý prvok našich životov. Sú o tom napísané celé knihy a preto budem stručnejší. Podstatou je, že aj absolútna samozrejmosť nemusí byť pravdou. Považovanie faktov za pravdivé len vďaka všeobecnému presvedčeniu dnes nazývame slovom DOGMA. Ak vás to teda zaujíma, poskytnem vám alternatívu tejto rozšírenej dogme.

Článok bude orientovaný na viac častí, no začiatok bude najdôležitejší, pretože tu dostanete dáta, s ktorými pracujem. Všetko vďaka zdieľaniu informácií. Namiesto bádania po zaprášených archívoch alebo konfrontovaním historikov a kňazov je vďaka internetu omnoho lepšia možnosť. To, že sa (takmer) celý svet spojil do jednej siete umožnilo šikovným ľuďom využiť svoj talent na globálnej úrovni. Momentálne hovorím o človekovi, ktorý si dal tú námahu a spojil svoj výskum a svoju vlastnú hudbu do jedného kvalitného dokumentárneho filmu. To, že je pravdivý, som si samozrejme overoval. Bol som dosť prekvapený, asi rovnako ako ďalších viac ako 50 miliónov ľudí, čo ho videlo.

Jeden veľký príbeh 

Hovorím o filme Zeitgeist. Ten dáva dobrý štart pre každého, kto má záujem o alternatívne pohľady na svet. Nie je v ňom absolútna pravda, má aj chyby. Pôjde mi ale čisto iba o spracovanie faktov. Video by malo začať o 2:20, je po anglicky s českými titulkami a odporúčam ho pozerať až do 28:00. Pozrite si teda koľko chcete, snáď vás tento príbeh zaujme. (Nebudem ho sem vkladať lebo to potom blbne kliknite na odkaz)

http://youtu.be/wsON4yzb334?t=2m20s

Obhajoba 

Na wikipédií(http://en.wikipedia.org/wiki/Jesus_Christ_in_comparative_mythology) je to dosť kvalitne spracované tiež, no je tam tona textu odkazov a žiadne obrázky. Tým chcem povedať, že to, čo ste (snáď) videli bolo fakt tak. Ďalej budem teda iba rozvíjať svoje myšlienky a dôvody, prečo nie som kresťan, ani katolík, ani podobne...

moje vlastné pochybnosti

Možno aj vás pár krát napadlo pochybovať. No keď už to vidíte u všetkých ako zaužívanú samozrejmosť, pochybujete skôr sami o sebe. Chodíte na omše, myslíte tak, ako vám stále opakujú. Opakovaná lož sa stane pravdou a vôbec vám to po čase nepríde divné. “Veď všetci tomu veria, tak je to asi pravda”, nie? Aj ja som bol kresťan, ale nakoniec u mňa prevládlo: “Všetci verili, že Zem je plochá, ale to neznamená, že to tak je”. Kvalitu života nám nezlepšuje náboženstvo, to ju skôr obmedzuje. V skutočnosti nás poháňa hlavne odhodlanie a tvorenie. Iba vďaka vede a technológiam čítate môj článok. Nemusíte ísť spať za „súmraku“. Nezobudí vás kohút, aby ste išli okopávať svoje pole a ledva sa tak nasýtili nejakou pšeničnou kašou…

NEJASNOSTI a prÍliŽ mÁlo informÁciÍ do Života 

Kresťanstvo mi nedokázalo odpovedať na moje otázky. Je to príliš  obmedzená možnosť myslenia - hovoriím si: prečo by “boh” stvoril niečo, aby nás vyskúšal či sme dobrí (veď nás aj tak stvoril, tak asi vie akí sme, nie?) a potom to zakončí buď u neho doma alebo v špeciálnom mieste na doživotné zatratenie. Príde mi to skôr ako nezmysel. Je to síce na každom z nás, no aj tak. Zmysel života by sme podľa mňa mali hľadať v našom vlastnom živote a nie niekde v nejakej knihe alebo nebodaj v kostole. Každý z nás je originálna jedinečná bytosť. Rozmanitosť života na Zemi sa nedá obsiahnuť tak jednoducho, ako to interpretuje kresťanstvo. 

Sme predsa prirodzene zvedaví a tvoriví. Veď si spomeňte, ako sa najlepšie momenty v živote konali spontánne. Aj niektoré najväčšie objavy boli uskutočnené nezvyčajnými metódami alebo náhodne. Tam vonku nás čaká celý svet, krásne miesto, ktoré treba spoznať vlastnými zážitkami a hlavne s čistou mysľou. No ak žijeme nemenný život podľa určitého vzorca(ktorý nemusí byť dokonalý) unikne nám zo života život.

Odpútanie pozornosti od prírody 

Tvorcovia cirkví a vlastne celého náboženstva, ako ho poznáme dnes, skreslili pôvodnú podstatu života. Pred kresťanstvom fungovalo uctievanie všetkého čo vidíme, cítime, počujeme… Ľudia sa v minulosti viac cítili ako súčasť prírody, ako spolubývajúci s ostatnými organizmami. Myslenie na prírodu ľuďom niečo do života dáva/lo. Vedeli, že na prežitie museli žiť v súlade s ňou, nie ísť proti nej. Veď ktorý živočích ide proti svojmu zdroju existencie? Proti svojej planéte? Ak nie „boha“, tak čo teda môžem s istotou považovať za zdroj svojej existencie? Ak si odmyslím všetko náboženstvo a spiritualitu ako takú, tak viem, že iba Slnko a vhodné podmienky na našej planéte nám umožňujú život. Súhru všetkých týchto javov dnes voláme energie a sily. Dali by sa teda považovať za “boha”? Všetko vo vesmíre vďačí za svoju existenciu týmto prírodným zákonom a preto by sme sa tam mali myšlienkami vrátit. Uvedomiť si, že všetci sme súčasťou niečoho nepredstaviteľne veľkého, úžasného a dokonalého – nekonečného vesmíru.

KAM UTIEKLA PRAVDA? 

Už to nie je len astrologická rozprávka. Je to niečo omnoho silnejšie. To, čo bol pekný príbeh, nasiaklo S*tanom, pridalo sa utrpenie, platenie desiatkov a terorizovanie Európy. Prečo sa to zrazu tak zvrtlo? Začalo to pri vzniku celého konceptu. Boli pri ňom ľudia vedúcich pozíci: kardináli a Rímska elita. Začali sa teda stretávať. Na týchto stretnutiach sa dohodli, ako bude ich viera vyzerať. V podstate na každom stretnutí menili svoju „vieru“ ako im to vyhovovalo. Ich úmysly boli nasiaknuté ich životmi. No a keďže hovoríme o elite, čo vlastne chce mocný človek, keď už všetko má? …Ešte väčšiu moc.

LOŽ!

Nielen kresťanstvo, ale aj mnohé iné náboženstvá sú nástroje na manipuláciu ľudí. Založili si vlastnú pravdu, ktorú ľuďom vnútili už ako deťom. Treba sa vrátiť do toho detského tvorivého obdobia života a začať uvažovať s čistým “sedliackym” rozumom. Čo je teda správne? Keď už je raz základom klamstvo a podvod, ako sa dá na takýchto základoch stavať? Pokiaľ až siaha tento podvod? Ľudia hovoria: treba cirkev/kresťanstvo reformovať. Ale prečo by kompetentní niečo menili, keď im to takto vyhovuje? Už dávno mohli niečo zmeniť, ale nejak im to vždy nevyjde. Nezabúdajme, koľko krvi a utrpenia majú náboženstvá - a obvzlášť kresťanstvo - vo svojej histórii. S týmto treba skončiť,  ideálne hneď. Treba myslieť, rásť. Veď vďaka tomu sa odlišujeme od zvierat. To je naša výhoda, nezahadzujme ju.

PRISPOSOBENIE VIERY 

Ľudia si sami vymýšľajú, ako má to “ich” kresťanstvo vyzerať. Sme už raz takí, ako sa hovorí: sto ľudí sto chutí. Každý z nás chce byť šťastný, spokojný a prípadne ospravedlniť svoje zlé správanie. Keď sa v hlave spoja tieto nutkania a zaužívaný kresťanský svetonázor, vznikne niečo ako “beta-verzia kresťanstva”. To zavedú do svojho života a vznikne nám nekonečné množstvo novodobých kresťanstiev. Nie zo srandy existuje množstvo rôznych náboženstiev a cirkví. Každý si to vysvetľuje po svojom. 

Možno to beriem príliž vážne a mohli by sa kľudne robiť “kozmetické úpravy”. Stačí sa pozrieť, kam to niektorí fanatici dotiahli v iných cirkviach. Vždy, keď sa niečo kopíruje, tak sa to trochu ohne alebo doškriabe. Presne, ako keď hráte tichú poštu, na konci môže vzniknúť niečo úplne skomolené. Ako by to ale vyzeralo, keby sme nevedeli o kresťanstve a boli vydaní na pospas svojmu osudu? Nepriviedla by nás sloboda mysle k lepšiemu životu? Verím, že ľudia majú na viac. Hlavne preto, lebo v poslednom čase stretávam stále otvorenejšie a farebnejšie mysle….

POKAZENÉ SVEDOMIE 

Ak ste niekedy spravili niečo, čo považujete za nesprávne, a cítili ste sa potom zle, blahoželám, máte svedomie. Čo teda je to svedomie? Je to jednoduchý reflex na základe “spravím niečo čo považujem za nesprávne -> cítim sa nepríjemne”. U ľudí platí, že sa neradi cítia nepríjemne. Nechcú sa cítiť nepríjemne. No a ako vyrovnajú hladinu tohto nepríjemného pocitu/stresu? Každý je na tom inak, niekto si ide zabehať, niekto strieľa vo virtuálnom svete, niekto sa ide opiť alebo si dá cigaretku. Pri kresťanstve si to ľudia až príliž zľahčili. Pri vyspovedaní si tento reflex úplne prekryjú. Necítia už pocit viny. Všetko je vybavené? Máme teda svedomie, aby nás dotiahlo do spovedelnice alebo na to, aby sme boli donútení odčiniť náš skutok? Odčiníme ho modlením? To už musí posúdiť každý osobne. Verím totiž, že keď niekto pochopí, čo spravil zle, nemusí ísť kôli tomu do kostola. Ak sú na to možnosti, nie je snáď užitočnejšie chybu napraviť v praxi? Žitie podľa svedomia je ako riadenie sa šiestym zmyslom. Sú to pokyny z nášho vnútra, od nášho zdroja existencie. Skúsme ich počúvať a snažiť sa podľa nich žiť.

ŽIVOT AKO POPOVÁ HVIEZDA 

Dnes väčšina “kresťanov” žije dvojitý život: chodia do kostola a sú akože svätí ale keď vyjdú von, správajú sa ako niečo opačné. Sami si ale nahovárajú, aký sú dobrí ľudia. Vždy si vyberú ten život, ktorý sa im v tej chvíli hodí. Neriešia nejaké prikázania, ani hocičo, čo je v “knihe”. Iba minimum by chcelo veriť pôvodnému modelu. Samozrejme, keď už ide do tuhého, tak sú zarytí kresťania, sľubujú akí budú dobrí, no “skutek utek”. Takýmto striedaním kabátov ľudia stratia svoju identitu a nakoniec sa z ich dvojitého života stane tretí. Tento už ale nie je ani kresťanstvo, ani ateizmus, ani niečo medzi. Každý z nás by sa mal rozhodnúť, či je modrý, zelený alebo žltý. Určite viete, aká nepekná farba vznikne, keď ich príliš miešate…

DOBRO-ZLO

Tento jednoduchý princíp duality je dnes veľkým problémom v ľudskom myslení. Myslieť čiernobielo znamená, že všetky ostatné farby nám vypadnú z ponímania a to, čo dostaneme ako výsledok, je ako nekvalitný pixelový obrázok. Mnohí z nás si neuvedomujú, že hodnotiť veci ako “dobré alebo zlé” nie je najvhodnejší prístup. Rovnako aj v rôznych náboženstvách to dáva miesto na špekulácie. Nepovedia vám ako to je, nenechajú vás rozmýšlať. Dajú vám nepresné možnosti, z ktorých si treba vybrať a byť ticho.

Vidieť širšie súvislosti medzi udalosťami, ktoré sa nám dejú nám ale dáva výhodu. Ak zabijete nepriateľa vašej rodiny, ktorý vám chcel ublížiť, spravili ste hriech? Keď klamem, že som podal správne daňové priznanie pôjdem do pekla za klamstvo a zlodejinu? Nad takýmito otázkami sa dá nekonečne polemizovať a uvažovať. Týmto zbytočným otázkam sa treba vyhnúť, inak sa budete cyklovať v smyčke donekonečna . Stačí pritom tak málo: zahodiť koncept “dobro-zlo” a prejsť na spravodlivosť podľa vlastného uváženia. (teda robiť najlepšie ako vieme)

Iba dve možnosti? Tri? 

Čo sa vlastne stane keď zomrieme? Kreťanstvo v tom má jasno: Vie sa o nebi, pekle a očistci. Toto sú jediné tri možnosti (pokiaľ viem). Nebo je nejaké super miesto, kam sa máme vraj snažiť dostať. Peklo je to miesto kam pôjdeme, keď budeme “zlí”. A na záver očistec je ako práčovňa, kam vás dajú keď ste špinavý…ale nie moc. Pointa je, že aj tak pôjdete do neba a je jedno či máte na sebe strúhanku alebo lekvár. Nakoniec skončíte ako tí, čo sa celý život snažili žiť pekne a nemuseli sa ísť vyčistiť. A to je koniec. Ako prvé mi príde nefér, keď sa niekto, kto sa skoro nesnažil “konať dobro”, mal nakoniec rovnako dobre ako ten, čo sa snažil celý život. Predstavte si, že by sme deti v škole hodnotili iba známkami 1 a 5...Aby to bolo fér, ten, kto sa málo snažil, príde naspäť na zem a dokončí si prácičku. ALE! to už je reinkarnácia, zakázaný pojem. Nechcem samozrejme nikoho nútiť, ale mne osobne to príde úplne odveci. Aby ma “boh” vytvoril, hodil na zem sa modliť a potom iba buď alebo…ale čo potom? Budeme v nebi hrať šachy?

Biblia sa nedá čítať 

 Ja osobne som to proste nevedel prečítať. Po prvom verši som zistil, že vôbec nevnímam a to som sa fakt snažil. Nedovolil by som si písať takýto článok bez overenia zdrojov. Tak som si to otvoril niekde na začiatku. Hmm nič moc. Tak skúsim hocikde v strede, no nebolo to o nič lepšie. Jednoducho to nešlo – buď som diablovo dieťa a moja úloha je vás pokúšať a priviesť na stranu zla(a nakoniec do pekla!) alebo preto, lebo sú to iba bláboly babylonských básnikov a primitívne skomolené verše stovák prepisovateľov. Bez urážky, ale okrem citátov KRISTA(teda pokrsteného, okopírované z iných náboženstiev) a možno nejakých vtipov, tam pre mňa nič nemalo úroveň. (vysvetlené vo videu)

Pekelné omše 

Skúsme sa pozrieť na vec inak. Nezľaknite sa tohoto pohľadu, je iba založený na pozorovaní z iného uhla: 

•           Čo sa deje počas takej omše? Ľudia majú buď sklonené hlavy v sede alebo pri kľačaní. Sú ticho a majú taký smutný výraz. Nikdy som nevidel ľudí, že by sa vo vnútri smiali a tešili. Okrem detí, ktoré sa tešia vždy, to tam vyzerá ako v domove dôchodcov alebo ako v čakárni na diagnostike rakoviny.
•           Velebia tam niekoho, kto je na okolitých nástenných maľbách. Aj na tých maľbách majú všetci také výrazy akoby trpeli. Tie podľa mňa silno vplývajú. Veď naše okolie formuje naše pocity, myšlienky, atď.
•           Farár je oblečený v čiernom ako nejaký temný majster. Cez seba má biele rúcho (akože je svetlý). Považujem to za symbol klamu, ideálne býva aj pozlátený na znak bohatstva a lakomosti. Fotky pápežov niekedy skôr pripomínajú diabolského vládcu planéty ako duchovného vodcu(posla, božieho služobníka).
•           Nezabudnime na čítania propagandistických biskupských listov, ktoré niekedy napríklad vyzývajú ľudí, aby šli voliť KDH. Inokedy aby prispeli na “chod fary”. To by bolo fajn, kebyže tie peniaze od nich fakt potrebujú. Problémom je, že cirkev má obrovský majetok, ktorý stále rastie aj keď pôvodne mala len slúžiť bohu a vyhýbať sa bohatstvu. Nuž, to nejako nevyšlo.
•           No, a ak ma ešte nemáte dosť, pozor na hlavný chod. Hovorím o momente, kedy sa symbolicky vykoná krvavý rituál zjedenia tela a vypitia krvi. “Majster kat” sa napije jeho krvi a zje kus jeho tela. Potom sa väčšina zúčastneních nabaží tiež a vrátia sa naspäť do pokornej polohy. Všetko iba symbolicky. Čo myslíte, tým to končí? Nemajú rituály bočné efekty? Niekto považuje tento rituál za posvätnú božiu vec, no dá sa ho vidieť aj takto.
•           Kebyže som ten úžasný a ospevovaný Ježiš, tak asi chcem skôr, aby na sviatosti robili niečo radostné a tvorivé. Veď takí sme! No to sa ale nehodí ku všetkým tým klamstvám, ktoré (nielen) kresťanstvo obsahuje. Uznajte sami: ako inak sa spraví hromadný rituál krvavej obety? Chudák Ježiš - furt si ho vešajú na kríže, jedia ho, pijú ho…proste mu nedajú pokoj ani po 2000 rokoch.

VŠEMOHÚCI STVORITEĽ, vraj najvyšší boh, SPASITEĽ, náš pán 

Počkať, aký pán? To nás akože vlastní? Nepáči sa mi toto meno rovnako, ako veľa výrazov v kresťanstve. Viem, je to slovíčkarenie, ale náš mozog to neberie na takú ľahkú váhu. Ak poviem slovo pán, tak nás napadne: “niekto štýlový”(dnešný HIP-HOP), “ujo”(haló, pane, spadol vám šál) alebo “vládca/veliteľ”(rozkaz pane!). Keď nás vytvoril takýchto, prečo by mal byť naším pánom? Vytvoril by si predsa len skupinu otrokov bez možnosti voľby a schopnosti premýšľať. My takí ale nie sme, máme asi iný účel, ako sa nám snažia nahovoriť. Tak to funguje aj dnes: keď potrebujeme traktor, nebudeme vyrábať práčku. Ďalej tu máme spasiteľa. Kto si pozrel to video, vie, že sa stále hovorí iba o slniečku. A áno, to nás každé ráno zachráni pred večnou tmou a zimou, ktorej je vo vesmíre dosť. 

Poďme ale k rozdielu medzi biblickým bohom a tým, čo ja považujem za zdroj existencie všetkého, čo vnímame. V biblii samozrejme hovoria, že to je najvyšší a tak ale spomína aj príbeh prvých ľudí. Nejakého Adama a z neho nejakú naklonovanú Evu. O tej zavádzajúcej príhode, čo nám má vnútiť, že máme trpieť kôli ich “hriechu” pomlčím(manipulácia jednoduchou bájkou?). No všimnite si, že sú stvorení z hliny. Z hliny je ale vytvorený aj židovský ochranca: Golem – oživená socha, proste niečo, čo sa hýbe a ochraňuje ich. Tu je jedna z mnoha nadväzností kresťanstva na judaizmus. Dovolím si tvrdiť, že každý boh a každé náboženstvo sa síce snaží hovoriť o najvyššom, no všetci sú iným smerom vedľa. Ale vraj oni majú pravdu a že iba s nimi pôjdeme do neba. Obávam sa ale, že ani jediný koncept sa k pravde moc nepriblížil. To musí posúdiť každý sám. V každom duchovnom smere sú tie zrnká pravdy, ktoré ľudia tak potrebujú. Nanešťastie sú tieto zrnká obalené v kôpke lajna. Niekde viac, niekde menej.

JHVH/HOSPODIN 

Vlastne až doteraz som nevedel, čo to je ten hospodin ale keďže to asi treba vedieť tak som si to našiel. Je to vraj starosloviensky názov pre hospodára alebo preklad slova JHVH teda JAHVE(jehovah). Trochu podozrivé meno pre tvorcu vesmíru nie? Prekladom je ten týpek jahve hospodár (čo má svoju hospodu salaš alebo podnik). Ale keď už zrazu máme meno, tak prečo by mal byť práve JHVH najvyšší? Prečo práve on? Lebo vie klonovať a tvoriť z hliny? Prečo by nemal byť najvyšší napr. Hórus z egypta? Alebo Thor zo severu. Alebo taký Zeus, Perún, Poseidon? Ku komu sa to ľudia vlastne modlia v kostoloch? To mňa samozrejme netrápi. Ide hlavne o poznatok, že dnes pre boha existuje veľa mien. 

Alebo je viac bohov? Nikto vlastne nevie, aké meno má ten najvyšší…aj keď meno mať nemusí, veď to nie je človek ani pes. A najdôležitejšia otázka: keď má každý národ a každá časť planéty vlastného spasiteľa, proroka, posla, náboženstvo, filozofiu…čo je potom to naše?? Kresťanstvo? Násilne dovlečené a krvou vynútené križiackymi výpravami?

vetvY judaizmu 

Kresťania si myslia, že ich náboženstvo im poslal „boh“. Niekto niečo predsa len poslal... Porozprávam vám teda (snáď pravdivý) príbeh o minulosti: V oblasti medzi Tureckom a Egyptom sa niečo udialo. Samozrejme nemyslím more ale posvätnú zem. Potom ako to s Egyptom šlo dolu vodou, začal sa rozvíjať judaizmus alebo židovská viera. Oficiálne je to najstaršie náboženstvo s vierou v jedného boha na svete. Určite poznáte príbeh majstra Mojžiša ako dostal 10 prikázaní na nejakej hore. To je len kresťanská verzia. No v judaizme dostal niečo viac: celú tóru a všetky texty priamo od hospodina(Jahveho). //Viac si môžete prečítať tu.

Tento týpek mal jasnú úlohu: prísť za židmi, teda židovským národom a odovzdať im toto posolstvo. Dodnes je uznávaný ako prorok a pod. Všimnite si, že prišiel iba k židom nie za černochmi ani ku Grékom. Presne ako v Indii majú svoje védy a Krišnu (Kristus-krśna-v preklade pokrstený). V Japonsku majú svoju kultúru aj náboženstvo, aj v Amerike pred príchodom primitívov mali vlastné „náboženstvo“. Každý kút sveta mal teda svoj vlastný štýl. Svoju vlastnú interpretáciu Boha. Tak sa sformovalo aj židovské náboženstvo. Zdedilo sa z generácie na generáciu, ako všetky známe posolstvá. Aj keď sa k nemu hlási najmenej ľudí, dodnes je dominantné u najbohatších ľudí na zemi. To je teda ten židovský národ.

Čo s ním má kresťanstvo? Tu prichádzajú problémy. Dodnes sa hovorí o vetvách judaizmu. Toto označenie si nesie práve kresťanstvo a islam. Je to vďaka ich vzniku v blízkosti židov a tiež kvôli mnohým podobnostiam. Hlavná podobnosť je ale, že tieto náboženstvá nestavali z nuly ale odvodili sa z Tóry (to je tá mojžišova židovská kniha). Neviem presné fakty, lebo ma to moc nezaujíma. Keď som si to overoval, bolo to v poriadku, a tak mi to aj stačí. Ak niekoho zaujíma viac, nech študuje od profíkov a nie od amatérskeho blogera. Jeden príklad ale predsa len uvediem: starý zákon bol oničom tak sme si napísali nový. V ňom majú ľudia trochu pomené mená, ako ste videli vo videu. No a potom sme sa v Ríme rozhodli, že základ našej pravdy bude iba tretina toho. Z 12 evanielií budú správne iba tieto, áno to je naše písmo. Samozrejme, sme si po stáročiach prepisovania upravili pravdu tak, aby sa nám hodila.

Stato della Città del Vaticano  

Vatikán určite všetci poznáte. Poznáte ale aj ich knižnicu? Tú, v ktorej majú najstaršie rukopisy a “zakázanú” literatúru. Je zakázaná, lebo podľa nich ešte neprišiel čas nám ju ukázať. Neviem ako vy, ale ja sa necítim ako v hollywoodskom filme. Mám skôr pocit, že niečo skrývajú. Žeby pravdu? Možno mimozemšťanov? Alebo nebodaj nejaké kúzla? Aj ja sa chcem naučiť čarovať, ak sa to dá.... Nechce sa mi kôli tomu učiť tie ich vecičky(alebo skôr blbostičky). A už rozhodne nie skladať rôzne strašidelné prísahy. V podstate nerobia nič prospešné okrem toho, že žijú pre ľudí, ktorí im veria. Pomimo si spríjemnia život luxusnými službami vďaka vlastnej banke a storočiam kradnutia. Nikdy nebudem mať na vatikán dobrý názor. Uznávam aspoň tých kresťanov, ktorí si pripustili možnosť, že údajne zlyhal “ľudský faktor”. Samozrejme v tom má prsty diabol, kto iný. No ak si náhodou myslíte, že cirkev potrebuje vlastnú banku, biliardy na účtoch vo Švajčiarsku alebo nebodaj pozemky v cudzích krajinách získané podvodom. Prosím, nemyslite si to. Veď vo vašej super biblii sa hovorí o slúžení bohu bez zarábania peňazí/nároku na zisk.

Všimnite si: čapica na hlave pápeža sa podobá tým židovským. Nie náhodou.

ORA ET LABORA 

Znamená po latinsky „modli sa a pracuj“. Toto jednoduché motto kresťania používali nielen na Slovensku a okolí. Veľmi nenásilné a docela nádejné do budúcnosti. Škoda, že nakoniec to ľudí takto uväznilo. Spravilo to z nich otrokov nielen fyzicky ale aj mentálne. Modliť sa a pracovať, neriešiť a makať. My si posedíme v kostolíku/hrade a ty nám nos tvoju úrodu. Ľudia na Slovensku boli aj v minulosti dobrí a milí. Pokiaľ im nehrozil vpád Turkov, tak boli vždy mierumilovní. Nič extra proti moci Vatikánu neurobili a ani neplánujú. Máme to napísané v minulosti. Netreba sa diviť, že stav v politike je, aký je. Sme proste národ, ktorý čaká. A zatiaľ to vyzerá tak, že budeme čakať donekonečna.

SVETLÁ STRÁNKA

Kresťanstvo v Slovenskej upravenej podobe niekde ostalo pri dobrých ľuďoch a nespravilo skoro žiadnu škodu: uchovalo rodinu, mravnosť, morálku a svojím spôsobom aj časť kultúry, aj keď tieto faktory záležali skôr od konkrétnych ľudí. Ak ste sa držali prikázaní a nie verili vo svoje vlastné beta-kresťanstvo, tak ste na tom skončili omnoho lepšie ako mnohí iní dnes.

POCHOPENIE NEPOCHOPITEĽNÉHO

"Ako môžeme poznať vôľu niečoho, čo stvorilo nekonečný vesmír, nás a všetky tie komplikované veci, ktoré dokážeme aj nedokážeme vnímať? Veď ľudia pomaly nevedia ani čo chcú, tak ako si môžu myslieť, že pochopia niečo tak neskutočne zložité?" Túto krátku úvahu som sám vymyslel a vždy má iný tvar. Je to taká moja vlastná vychytávka. Kresťanstvo totiž božiu vôľu vraj pozná. Je mi ľúto, ale nemyslím si, že tieto personifikované príbehy ľuďom niečo dajú. Príklad: “Vieš, došiel tak raz diabol za bohom a hovorí mu: chcem viac ľudí do pekla, dovoľ mi si nejakých zobrať. A boh mu hovorí: nemôžeš si nikoho zobrať násilím, môžeš ich len pokúšať.” ...tučným písmom som vyznačil slová ktoré každý chápe “nejako” ale nikto nie úplne. Kurzívou som vyznačil ľudské vlastnosti ktoré sa v bájkach pridávaju zvieratám a tak tvoria poučný príbeh. Aj tento príbeh je poučný, hovorí: si pokúšaný, tak sa nenechaj. No kde je problém? Je to zavádzajúce a príliš jednoduché na to, aby to bolo pre ľudí viac poučné. 

Pravé múdrosti majú v sebe viac úrovní, ktoré sa dajú pochopiť. Majú nás ťahať dopredu a nie len prečítať a ísť ďalej. Je mi ľúto, ale kresťanstvo netvorili pre vzdelávanie ľudí. Preto v ňom nič až tak hlboké skryté nie je. Pre vyššie bytosti ako napríklad tvorcu celého vesmíru asi nebudú platiť takéto jednoduché bájky. Je neprijateľné, aby sa niečo ako boh dalo čo i len pochopiť našimi obmädzenými mozgami. Nie ešte nebodaj kresťanskými bájkami. Naše mozgy momentálne pracujú iba na pár percent. Aj keby sme použili celú kapacitu nášho mozgu, tak nepochopíme zmysel vytvorenia vesmíru. To ale vysvetlite tým, čo si myslia že chápu “Čo tým boh myslel”. Je to jedna z najväčších chýb, akých sa ľudia dopúšťajú. Príklad sa uviesť nedá, každý určite poznáte ten pocit, keď nechápete svoj osud. Vždy ale pomáha myslieť. Keď začneme myslieť, až vtedy začneme CHÁPAŤ. Tento pocit tiež poznáte, ten krásny pocit, keď svoj osud chápete a páči sa vám, čo sa vo vašom živote deje.

Čo odporúčam? 

Urobte, ako vy uznáte za vhodné. Pre vás neexistuje nič správnejšie ako vaše rozhodnutie. Aj tak ale napíšem zopár rád, ktoré by nemali byť bolestivé, ale zato účinné:

•           Namiesto modlenia skúste skôr venovať čas sebe. V mysli sa porozprávajte sami so sebou, zhodnoťte svoj život a priebežne si tak ľahšie poradíte s prekážkami, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Opakovaním modlitieb ešte asi nikto nič nové nevymyslel.
•           Chodenie do kostola nepovažujem za najlepšie strávený čas, urobte radšej niečo pre seba a pre svoju rodinu. V nedeľu máte voľno, ste oddýchnutí po sobote a presne to je skvelý čas pre vaše koníčky. Ak je „boh“ fakt taký milosrdný tak ocení, keď strávite viac času so svojimi blízkymi alebo činnosťou, ktorá vás napĺňa. Ani príroda by sa neurazila, keby ste ju navštívili.
•           Ak ste schopní zahodiť myslenie „raj-peklo“, otvára sa pre váš svetonázor nový neobmedzený svet. Môžete začať slobodne rozmýšlať, nad čím len chcete, všetko je možné, nedávajte si zábrany. Rozhliadnete sa okolo seba a spojte to s tým, čo máte vnútri. Začnete si takto tvoriť vlastný zmysel života a s ním aj motiváciu sa ráno zobudiť a svižne vstať. Možno chcete mať zdravú a šťastnú rodinu. Možno chcete zvládnuť rôzne životné ciele. Alebo by ste radi precestovali celý svet. Ako hovorím, treba si kľudne sadnúť, popremýšlať a rozhodnúť sa.
•           Nezabudnite, že každý má nárok na vlastný názor. Ani ja, ani nikto nemá právo nikoho ovplyvňovať. Ísť proti tomuto zákonu je samovražedný akt. Berte to teda ako varovanie. No ak aj tak chcete niekoho presviedčať alebo len ľahko poznamenať, že je úplne mimo, skúste mu dať otázky. Zistil som totiž, že nie je povolené vnucovať ľuďom svoj názor, to robia len fanatici fanatikom v sektách. Povolené je iba zdvorilo sa spýtať. Iba tak neuzavrú dotyční svoje mysle pred novými informáciami a prehodnotia svoj názor. Verte, mám to overené. No  proti takým silným presvedčeniam, ako je kresťanstvo to buď nejde alebo treba veľa času a energie. Preto radšej nikoho nepresviečajte, ak neexistuje ani škulinka pochybností.
•           Ak náhodou stretnete fanatikov, či už kresťanov alebo nebodaj niečo horšie, dajte si pozor. Najprv ich musíte identifikovať. Fanatik je človek, ktorý bez rozmýšlania plní príkazy. Kričí si to svoje bez uváženia a v každej situácii. Poznám taký krutý vtip na túto tému: Hádať sa s fanatikom a vyhrať, je ako vyhrať paraolympiádu. Je jedno, kto vyhrá aj tak ste postihnutý... (paraolympiáda=olympiáda pre postihnutých – ja som to napríklad nevedel, keď som to prvý krát počul) Neni to myslené ako urážka, len od tých fanatikov utekajte čo najďalej(alebo s nimi nehovorte na túto tému).
•           Ak som vás zaujal, som rád a ak chcete viac, čítajte aj naďalej môj blog www.poznanie-sveta.blogspot.com pre iné rady. Budem tam písať síce aj niečo osobné, niekedy aj odveci, ale miestami aj vážne a snáď aj zaujímavé podrobné články ako tento. Teda, snáď na to budem mať čas a chuť.

Záver 

Ďakujem, ak si si to prečítal až do konca. Snáď som ťa moc neznechutil alebo neunavil. Moje posolstvo je jasné: vyložiť moje myšlienky a ideálne aj niekoho akýmkoľvek spôsobom obohatiť. To zase pomôže mne. Nepíšem nič nové ani prevratné, je to len v inej forme. Ak by ste mi chceli napísať tak môžete, rád si prečítam hocičo pekné, keďže mi skoro maily nechodia. Volám sa Ľuboš Valčo, mám 20rokov, moja adresa je lubos.valco@gmail.com, som študent, článok som písal počas piatich mesiacov, počas ktorých mi všetko zrelo v hlave, až som došiel sem. Som rád, že si aj ty došiel až sem, neznámy. Želám ti veľa šťastia do tvojho života, aby si žil vedome a spokojne.

Príroda je moje náboženstvo. Zem je môj chrám.

Kopírovanie prosím len s uvedením zdroja, ďakujem.